Nech bude záverečné resumé akékoľvek, môže sa stať predzvesťou budúcich veľkých pohybov na kontinente.
Diskusia v europarlamente vôbec nepripomínala jednotné kolektívne „vyprážanie“ nehodného Tsiprasa a jeho kabinetu, aké by azda zodpovedalo prevládajúcemu hlúpemu a povrchnému mediálnemu obrazu týchto dní.
Tsipras ani zďaleka nevyzeral ako arogantný nezodpovedný radikál, ktorý nie je schopný priznať chyby svojej vlastnej strany. A zástancovia politiky škrtov a úsporných opatrení ako jediného lieku na krízu nevyzerali mimoriadne morálne ani kompetentne. Naopak, pokiaľ ide o uvedomenie si dôležitosti okamihu, patrili skôr medzi tých, čo hovorili najmenej k veci. V tom ich dokázali predstihnúť možno už iba Nigel Farage a Marine Le Penová, ťažko zakrývajúci infantilnú radosť z toho, ako sa podľa nich rozpadáva celá únia.
Neboli to však pravicoví ekonomickí hardlineri, kto bol včera pod najväčším tlakom. Pod ním sa očividne ocitli predstavitelia frakcie socialistov a demokratov. Európski sociálni demokrati dosiaľ považovali Syrizu za hrozbu zľava, keďže už iba jej samotné volebné víťazstvo pred šiestimi mesiacmi v mnohých krajinách povzbudilo rôzne nové odnože ľavice, nezaťažené desaťročiami účasti na ekonomických politikách minulosti. Na tom sa možno nič nezmenilo, menia sa však okolnosti.
Ak Gréci prídu s konkrétnym zoznamom zmien a reforiem, ujdú svoj kus cesty naproti veriteľom.
Ak sa grécka kríza skončí vyhnaním Grécka z eurozóny a následným katastrofálnym poklesom dôvery v spoločnú menu i Európsku úniu ako celok, novú ľavicu to neoslabí, skôr naopak.
Ak by sa Grécku mimo eurozóny podarilo v rozumnom čase pozviechať, bola by to tá najhoršia možná reklama pre projekt spoločnej meny. Ak by Grékov mimo eurozóny čakali nové katastrofy s humanitárnou krízou, proti európskemu politickému mainstreamu by sa zdvihla vlna morálneho rozhorčenia, ktorá by otriasla aj základmi únie. Ani v jednom prípade by tradiční sociálni demokrati nezostali ušetrení.
Jedinou rozumnou stávkou je preto stávka na Európu. A nech už mal kto chce, aké chce ideologické, politické či iné problémy s Tsiprasom, stávka na Európu znamená po tom všetkom stávku na kompromis zahŕňajúci obe strany. Preto mnohí socialisti včera v europarlamente doslova prosili gréckeho premiéra, aby im dal dobrú zámienku podporiť ho. To znamená, aby dnes grécka vláda prišla s hodnoverným a konkrétnym návrhom na riešenie.
Ak Gréci prídu s konkrétnym zoznamom zmien a reforiem, ujdú svoj kus cesty naproti veriteľom. V meniacej sa politickej atmosfére budú potom musieť svoj kus prejsť veritelia. A nielen oni. Svoj kus budú musieť prejsť aj ostatní obhajcovia doterajšieho postupu. Vrátane slovenských predstaviteľov, ktorých dnešné rečičky môžu zajtra vyzerať ako priznanie spoluviny za katastrofu.