Nič nie je krajším darčekom pre politika s autoritárskymi sklonmi, ako vhodná zámienka na vyhlásenie výnimočného stavu. Pardon, „stavu krízy“. Nebesá zoslali Orbánovi sýrskych, afganských a irackých utečencov, ktorí, hnaní z Grécka a Turecka ďalej na sever a západ, akosi nie sú v stave pochopiť jemné ornamenty európskej politiky.
Európa, ktorá už mesiace rokuje o pomoci utečencom, sa zatiaľ dopracovala k rozkolu vo vlastných radoch, k stavaniu plotov a hraničných kontrol, k negácii Schengenu a k rozpadu spoločnej azylovej politiky. Je, samozrejme, zásadný rozdiel medzi tým, ako sa k utečencom správajú v Srbsku, Rakúsku či Nemecku a ako v Orbánovom Maďarsku, kde im doslova vyhlásili vojnu. Ak však budeme hovoriť o polmilióne utečencov na európskej pôde a o ďalších troch, možno viacerých miliónoch ľudí, ktorí uviazli v táboroch u chudobných susedov Sýrie a v Turecku, nič z toho, čo zatiaľ Európa predviedla, vrátane ústretových gest nemeckej kancelárky, sa nepriblížilo k systematickej pomoci.
To, čoho sme svedkami, má svoj presný názov: humanitárna kríza. A blíži sa zima.
Už len preto treba povedať, že tak, ako Orbánove ploty možno poslúžia Orbánovi, ale nikomu ďalšiemu už nie, slovenské búchanie sa do pŕs možno poslúži Robertovi Ficovi u časti voličov, ale už nikomu inému. Utečenci a prevádzači si nájdu nové trasy a v menšom počte budú využívať aj doterajšie, pretože hranica sa hermeticky uzavrieť nedá. A Slovensko bude musieť nejakých utečencov prijať tak či onak. Jednoducho preto, pretože prídu aj k nám. Mimochodom, tak ako pred nimi prešli cez Slovensko tisíce Afgancov, Čečencov, Albáncov či Bosniakov – akurát nikto z toho vtedy nerobil lacnú predvolebnú tému.
V čase, keď na európskej tematike padla vláda Ivety Radičovej, Fico nešetril odsúdeniami premiérky, ktorá „stratila v Európe tvár“ a rečami o tom, ako bolo „dobré meno Slovenskej republiky v zahraničí vážne poškodené“. Dnes sa hrá na bohatiera, ktorý sa vraj neskloní ani pod hrozbou, že nám budú pre našu nechuť ku kvótam krátiť eurofondy.
Pomiňme teraz jeho výroky na tému islam a terorizmus, kdesi na úrovni Murdochovej televízie Fox News. Povedzme si len, že ak by sa bol návrh na krátenie eurofondov vážne dostal na program dňa, bol by popretím konsenzuálneho princípu únijnej politiky s nedozernými následkami. Našťastie, Angela Merkelová, ako sa ukázalo, si je toho dobre vedomá.
Zároveň však platí, že sa nemôžeme donekonečna spoliehať iba na solidaritu iných s nami bez toho, aby sme my boli solidárni tam, kde treba a vtedy, keď môžeme. Humanitárna katastrofa je príležitosť, keď musíme a aj môžeme byť solidárni. Ak sa niekomu nepáči spôsob, nech vymyslí vlastný – len nech ho už láskavo prezradí. Alebo už nejde o našu tvár a o naše dobré meno?!