Sýria patrí dlhodobo medzi najdôležitejších partnerov Ruska na Blízkom východe, ktoré vždy podporovalo Baššára Asada, navyše tam má vojenské základne. Teraz, keď Asadov režim slabne a reálne hrozí, že by islamisti mohli dobyť hlavné mesto Damask, Rusi nechcú čakať so založenými rukami. Najmä ak vidia, že podpora Západu pre opozíciu je slabá, letecké útoky Američanov neúčinné a ich výcvik rebelov je úplné fiasko.
Rovnako dôležité je i to, že Kremeľ sa nechce iba nečinne prizerať na stúpajúci počet bojovníkov IŠ zo severného Kaukazu a strednej Ázie, ktorí po návrate domov môžu predstavovať veľké bezpečnostné riziko. A je tu ešte jeden dôvod, prečo sa Rusi v Sýrii angažujú – ide o prestíž. Ak by sa im podarilo uspieť, tak by si vylepšili svoju značne pošramotenú reputáciu.
A zatiaľ čo Európa vajatá a Amerika zúri, zdá sa, že okrem Ruska pochopil situáciu iba Izrael. Preto sa Benjamin Netanjahu stretol s Vladimirom Putinom a dohodli sa na spoločnom postupe. Je to možno prekvapivé spojenectvo, ale pre Tel Aviv je výhodnejšie koordinovať svoje vojenské akcie v Sýrii s Moskvou, než sa obávať, aké prekvapenie mu Hizballáh nachystá na Golanských výšinách…
V neposlednom rade to, že chce Putin koncom septembra na Valnom zhromaždení OSN vyzvať na vytvorenie širokej koalície proti Islamskému štátu a medzinárodnému terorizmu, znamená, že sám sa do nejakého dobrodružstva na Blízkom východe nepustí. Jeden Afganistan stačil.