Pritom jedna vec je kandidačná listina a druhá reálna šanca dostať sa do parlamentu. V tom súčasnom je zastúpenie poslankýň dokonca nižšie než v predchádzajúcom.
Politické strany dosadzujú do prvej desiatky zväčša len jednu svoju členku, neraz iba preto, aby sa nepovedalo… Na štyroch podpredsedníckych stoličkách Národnej rady síce pôvodne sedeli tri političky, ale po kauze s piešťanskou nemocnicou zostali dve a dokonca aj z vlády odišla jediná ministerka.
V pol stovke štátov prijali zákony (niekde dokonca ústavné), ktoré zaväzujú k určitému minimálnemu zastúpeniu žien na kandidátkach a vo verejných funkciách. Podľa prieskumov výrazná väčšina slovenských občanov by to podporila, len stranám sa akosi do toho nechce. Opakované legislatívne pokusy v tomto smere odmietli.
Za vzor sa zvyknú v tomto ohľade dávať najmä Francúzsko a škandinávske krajiny. Väčšiu úlohu ako povinné kvóty tam však nepochybne zohráva celospoločenská atmosféra a postavenie žien v každodennom živote.
U nás sme v niečom dosiahli úspechy. Napríklad v prístupe k vysokoškolskému vzdelaniu, ženy na strednej úrovni riadenia začínajú zaujímať obdobné pozície ako muži. Na čele menších miest a obcí ich vídať častejšie ako v minulosti, ale napríklad ani jeden samosprávny kraj zatiaľ neviedla županka.
Slovensko má ešte veľké resty pri prekonávaní tradičného chápania roly žien v rodine i v spoločnosti. Pritom práve vďaka nim by politika mohla byť vľúdnejšia a pre všetkých užitočnejšia.