Lenže, čo máme vlastne na papieri? Že nemierna konzumácia údenín zvyšuje naše „šance“ na onkologické ochorenie v tráviacom trakte? Že rizikové, len o kúsok menej ako údeniny, je aj príliš časté pojedanie červeného mäsa?
Ak si zalistujete v hocktorej príručke o kolorektálnom karcinóme, ktorý patrí k najčastejším onkologickým ochoreniam v našich končinách – a na mysli máme seriózne príručky, nie výpotky rôznych šarlatánov internetového veku – skôr či neskôr sa dočítate, že červené mäso patrí k rizikovým faktorom. A ak ste nestrávili posledných tridsať rokov v hibernácii, potom ste už dozaista museli niečo počuť o zdravej a vyváženej strave. Takej, ktorá sa nemusí vyhýbať ani červenému mäsu, dokonca ani údeným „diétnym chybám“, ak sa užívajú s mierou. Nie, úslovie o tom, ako si niekto vykopal svoj vlastný hrob vidličkou a nožom, naozaj nevzniklo predvčerom na podnet WHO…
Na papieri máme potvrdené, že údeniny zvyšujú riziko rakoviny. To znie hrozivo, najmä keď pridáme bombastický dôvetok, podľa ktorého WHO zaradila údeniny do jednej skupiny s fajčením. Nezabúdajme len v mene senzácií na proporcie. Štatistika vás totiž uvedie do kontextu: kým každodenná slanina zvýši vaše riziko o 18 percent a červené mäso o 17 percent, každodenné fajčenie ho zvýši o tisíc a viac percent. Nikto tu nespochybňuje správu WHO. Zdravé stravovacie návyky sú nepochybne vážna vec, hodná zamyslenia a propagácie. To je však aj zdravý rozum.