Volebný výsledok koalície OľaNO – NOVA môže byť podľa množiacich sa prieskumov dokonca taký zásadne menší, až hrozí, že sa Igor Matovič a jeho ľudia vôbec nedostanú do parlamentu. A v OľaNO z toho, pochopiteľne, začínajú byť nervózni.
Možno sa už Matovič jednoducho prežil a vôbec nie je také isté, že to iba Lipšic ťahá koalíciu ku dnu.
Zdanlivo paradoxný úkaz – koalícia je slabšia ako jej členovia – nie je ani v našich končinách ničím novým. Azda najkrikľavejším príkladom bolo volebné fiasko ľavicovej koalície Spoločná voľba na jeseň 1994. Tam sa tiež najprv cítili div nie na čele budúcej vlády, aby boli napokon radi, keď s odretými ušami aspoň prešli do parlamentu.
Lenže Spoločná voľba zlyhala najmä preto, lebo zakryla značku SDĽ, ktorá mala vtedy šancu pritiahnuť oveľa viac voličov. Prípad Matoviča s Lipšicom bude iný. Ani jedného z nich koalícia nezatienila. Naopak, spoločne sa zjavujú na tlačových besedách a spoločne podpisujú všetky zásadnejšie vyhlásenia svojho spolku. V čom je teda problém?
To, že Daniel Lipšic preceňuje svoje politické schopnosti a možnosti, je známe od chvíle, keď opustil svoje materské KDH. Nie že by bol celkom bez šance, koniec koncov v minulých eurovoľbách NOVA neskončila úplne zle (i keď najmä preto, lebo zúfalo nízka účasť voličov obvykle pomáha práve okrajovým politikom a stranám). Lipšic však pohrdol základňou voličov KDH – u ktorej mal teoreticky najväčšie šance – a namiesto pokusu o nejaké „nové KDH“ celkom prepadol monotematickej agende „boja proti temným silám“. Neschopný vysvetľovať politiku inak, len ako román z mafiánskeho prostredia, nemá voličom čo ponúknuť okrem vízie, že v jeho vláde by nepochybne tými najvýznamnejšími úradmi boli ministerstvá vnútra a spravodlivosti.
A Igor Matovič? Ten vraj neráta so Štefanom Kuffom, pretože je pre politiku nepoužiteľný. To je pravda, Kuffa s jeho moralizovaním v štýle: „Všetci sme dietky Kristove, tak sa nehádajme.“ v politike veľa vody nenamútil. No ak sa pozrieme, čo namútil Matovič, potom uvidíme, že presne toľko, koľko Kuffa. Akurát sa k tomu svojmu nič prepracoval so stokrát väčšou veľkohubosťou. Chýba mu aspoň inštinkt takého Alojza Hlinu, ktorý, hoci stále tiež riadny cirkusant, zamieril do osvedčených vôd (v jeho prípade KDH) a začal si hľadať svoju agendu (nebankovky).
Je dosť dobre možné, že Matovič sa jednoducho už prežil a vôbec nie je také isté, že to iba Lipšic ťahá koalíciu ku dnu.
Ak by sme na chvíľu zabudli na politickú korektnosť, dalo by sa o tom povedať i to, že výsledkom spolku polobláznov musí byť skrátka ešte väčšie bláznovstvo než prostý súčet bláznovstiev jeho členov. Takže predsa len istý synergický efekt. Zrejme však akurát nie v tom, čo by zvyšovalo voličskú príťažlivosť a dôveryhodnosť takéhoto projektu.