Ak sa zvykne hovoriť, že existujú len zlé a horšie riešenia, tak to na 100 percent platí, pokiaľ ide o dôchodkový systém.
Namiesto proklamovaných švajčiarskych dôchodkov sú prvé penzie vyplácané z II. piliera totálnym fiaskom. Drvivá väčšina z 3-tisíc ľudí sa rozhodla, že svoje almužny si ani nevyberie. Na to, aby deťom odkázali nejaké dedičstvo, sme však nepotrebovali vytvoriť DSS-ky.
Kto si však myslí, že nás zachráni priebežný systém, je tiež na veľkom omyle. Prvý pilier je stratový. Odvody nestačia a Sociálna poisťovňa hospodári s deficitom, a preto musí byť dotovaná peniazmi zo štátneho rozpočtu. V súčasnosti je to zhruba 1,5 miliardy eur a táto suma bude narastať.
Vyplácanie 13. dôchodku môže vyvolávať optimizmus, že s prvým pilierom to predsa len nemusí byť také zlé. Pozerať sa na dôchodky optikou 13. penzie, je ako keď sa niekto ráno pozrie z okna v Bratislave, kde je pekne, a vyberie sa do Tatier v tričku a teniskách… Nik nevie, ako bude dôchodkový systém vyzerať o 20, 30 alebo o 40 rokov. Podľa odhadov vývoja postavených na demografických dátach sa však dá povedať, že na „slnečné počasie“ to nijako nevyzerá.
Čísla nepustia: ak dnes na jedného dôchodcu platí odvody 1,6 zamestnanca, tak v roku 2030 bude pomer 1:1 a v roku 2060 bude na jedného penzistu robiť iba 0,74 zamestnanca! Reálne tak hrozí, že dôchodok sa zmení na plošne vyplácanú minimálnu dávku pre všetkých, takže o nejakej zásluhovosti nebude môcť byť ani reči.
Preto bude narastať význam sporenia „pomimo“. Či už to bude prostredníctvom nejakého piliera alebo daňovo zvýhodneného dlhopisového investičného sporenia, zabezpečiť na starobu sa bude musieť každý sám.