Žiaľ, jednotka sa stáva u časti rodičov akýmsi zlatým teľaťom, ktorému by sa mali ich deti, bez ohľadu na ich skutočné schopnosti a predpoklady, klaňať. A nedajbože päťka? To je cesta rovno do pekla!
Na druhej strane nájdu sa aj takí učitelia, ktorí v známkovaní chápu trestanie detí, namiesto toho, aby im na škále jeden až päť viac podnecovali radosť z poznávania a vzdelávania. Pretože o to predovšetkým v školstve ide.
A čo má z tohto súboja rodič verzus učiteľ ten, koho sa to týka v prvom rade, teda žiak, žiačka? Neraz iba chaos. Za príčinu neúspechu často označujú to, že si pedagóg na nich „sadol“. U nich, no osobitne u viacerých rodičov akoby chýbal zmysel pre realitu.
Nechcú si priznať, že z ich synčeka nebude matematický génius ani Hemingway, ale pri väčšom úsilí by to na dvojku mohol dotiahnuť…
Existujú viaceré nástroje, ako by sa dala neobjektivita hodnotenia znížiť. Určite však nie tým, že sa po každej trojke telefonuje riaditeľovi školy.
Ak niekto prichádza s iným, hoci aj s bodovým systémom, ktorý sa stane pre všetkých zrozumiteľný, treba to oceniť. Najmä ak zostruje kritický pohľad do zrkadla, umožňuje nápravu chýb a podporuje vlastné iniciatívy žiakov.