Ale žarty bokom… Viac ako tri mesiace čaká Nemecko a vlastne celá Európa na odpoveď, ako chce kancelárka Merkelová postupovať v utečeneckej kríze. Jasné vyjadrenie však doteraz nezaznelo.
Nedozvedeli sme sa to ani na zjazde jej Kresťanskodemokratickej únie (CDU), kde však mierne otočila svoj doterajší kurz: „Chceme výrazne znížiť počet utečencov. Je to v záujme Nemecka a Európy, a takisto i samotných utečencov.“
Skúsenosť s tzv. no-go zónami by mala byt dostatočným varovaním, aby humanitárny imperatív, ktorým svoj postoj obhajuje Merkelová, neprevážil nad zdravým rozumom.
Keďže pred snemom CDU to vyzeralo, že proti kancelárke hrozí vzbura, tak musela urobiť aspoň nejaký malý ústupok. Hoci naďalej odmieta akékoľvek úvahy o stanovení utečeneckých limitov, tak jej bojovný prejav zjavne zapôsobil na straníckych kolegov a zožala obrovský potlesk.
V situácii, keď si až 72% percent Nemcov myslí, že počet utečencov by mal byť ohraničený, však nemôže ísť proti postojom drvivej väčšiny občanov. Resp. môže, ako si myslia aj niektorí elitári u nás, spolu s Bertoltom Brechtom sa však potom môžeme spýtať: Keď ľud stratil dôveru vlády, nebolo by jednoduchšie, keby vláda vymenila ľud a zvolila si iný?
O tom, že Merkelovej nečitateľná politika vyvoláva obavy nielen u „bežných ľudí“, ale aj u známych intelektuálov, svedčí nedávny rozhovor, ktorý pre týždenník ZEIT poskytol známy francúzsky filozof Alain Finkielkraut.
Podľa neho, súčasné Nemecko, ktoré sa rozhodlo byť stelesnením dobra, zabúda, že nie my si vyberáme nepriateľa, ale nepriateľ si vyberá nás: „Bránim právo na azyl, ale mám obavy, že islam sa na mnohých miestach stane natoľko dominantný, že jeho zvyky tam prevládnu.“
Toto nebezpečenstvo si pravdepodobne uvedomuje aj Merkelová, ktorá na sneme v Karlsruhe opäť vyhlásila, že „multi-kulti zostáva životnou lžou“ a jedinou cestou je integrácia. Azda najlepšie tento postoj vyjadrila podpredsedníčka CDU Julia Klöcknerová, ktorá povedala, že nie liberálne Nemecko sa musí prispôsobiť utečencom, ale utečenci nemeckej spoločnosti.
O tom, že u časti moslimskej komunity existujú snahy premeniť Európu na svoj obraz, svedčí aj aktuálna správa, že v Rakúsku dochádza k radikalizácii už v moslimských materských školách. Tie nepodporujú integráciu, ale voči väčšinovej spoločnosti sa snažia vytvárať paralelný svet. Je zrejmé, že ak tieto deti budú izolované od útleho veku, ich integrácia zlyhá.
Nemecko, ani Rakúsko zatiaľ nemá tzv. no-go zóny, do ktorých sa neodvažuje ísť ani polícia či hasiči. Paríž však má svoj Saint Denis, Brusel Molenbeek a Štokholm Rinkeby. Táto skúsenosť by mala byt dostatočným varovaním, aby humanitárny imperatív, ktorým svoj postoj obhajuje Merkelová, neprevážil nad zdravým rozumom.