Dane či charita?

Náhoda či nevyhnutnosť? Súbežne s tým, ako sa svetoví finančníci a politici v Davose zaoberali štvrtou priemyselnou revolúciou, vo Veľkej Británii sa zaoberajú celkom profánnymi aspektmi biznisu založenom na nových technológiách. Zatiaľ čo na veľkých fórach typu Davosu padajú vznešené slová o víziách budúcnosti a rizikách, ktoré prinesie, vlády majú celkom prozaické problémy: ako z megafiriem vytrieskať dane.

25.01.2016 12:00
debata (2)

Robotizácia, 3D technológie a informačné siete nepochybne zmenia náš svet a prinesú i ekonomické a sociálne dôsledky. Netreba si nič extra vymýšľať, je to opakujúci sa cyklus. Technológie kedysi vyhnali roľníkov do miest, kde ich neskôr iné technológie vyháňali za brány manufaktúr atď.

Giganty spojené s novými technológiami investujú do kreatívneho daňového účtovníctva mnohonásobne viac, ako do rozpočtov krajín, ktorých obyvatelia umožňujú ich akcionárom oplzlo bohatnúť.

Otázkou nie je, či vývoj zlikviduje množstvo džobov od skladových robotníkov po maloobchod, ale čo s tým budú politici robiť, ak sa budú chcieť vyhnúť sociálnym otrasom. Problémom je, že Davos, kde sa k téme vyjadrujú politické a ekonomické celebrity od amerického viceprezidenta Joe Bidena po miliardára Billa Gatesa, sotva poskytne praktický návod.

Predvídanie blízkej budúcnosti je skrátka niekedy len malou útechou v horúcej súčasnosti. Britská vláda v týchto dňoch s neskrývanou pýchou oznámila, že sa jej podarilo „vytĺcť“ z internetového giganta Google 130 miliónov libier ako náhradu za nezaplatené dane za posledných 9 – 10 rokov.

Bolo by to pekné, nebyť faktu, že napríklad iba v roku 2013, keď Google zaplatil v Británii na daniach 20,4 milióna libier, hodnota jeho tržieb v Spojenom kráľovstve dosiahla 3,8 miliardy libier. A veľmi podobné (podobne poburujúce) čísla nájdeme pri pohľade na firmy ako Amazon či Facebook.

V OECD sa veľa hovorí o tom, že nadnárodné spoločnosti majú platiť dane všade tam, kde im vzniká zisk, a nie podľa toho, kde majú svoje sídlo. Podobne je to v rámci EÚ a isto ani v tohtoročnom Davose nebolo veľa účastníkov, ktorí by toto pravidlo spochybňovali.

Realita je však taká, že giganty spojené s novými technológiami investujú do kreatívneho daňového účtovníctva mnohonásobne viac, ako do rozpočtov krajín, ktorých obyvatelia umožňujú ich akcionárom oplzlo bohatnúť. Až napokon sa poslednou známou adresou väčšiny tých peňazí aj tak stávajú schránky kdesi na Bermudách, Panenských ostrovoch alebo v Amsterdame.

Keď už sa teda budeme zaoberať víziami nemocníc, kde pacientov s vírusom ebola obsluhujú roboty, nebolo by od veci nájsť konečne fungujúci recept proti vízii sveta, v ktorom vlády nemajú peniaze na verejné programy, zatiaľ čo miliardári si užívajú status dobrodincov, keď ľuďom, ktorých okrádajú na daniach, ponúkajú svoju charitu?

Veľká Británia je iba jednou z krajín, kde sa to deje, a technologická revolúcia iba jednou z oblastí, v ktorých je vidno priepasť medzi vznešenými slovami a svetskými problémami.

Účastníci svetového ekonomického fóra medzi najväčšie hrozby blízkej budúcnosti zaradili environmentálne riziká (klíma, voda, migrácia). To všetko sú však len ďalšie syndrómy systému, v ktorom peniaze diktujú podmienky hry ľuďom a nie naopak.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #nové technológie #Davos