Igor Matovič je aj obdivuhodný altruista. Predal roku 2008 svoju firmu z večera do rána iba za 122 miliónov úbohých slovenských korún svojmu susedovi a zamestnancovi Pavlovi Vandákovi. Pritom mu jeden milión dodatočne odpustil. „Nebola to taká podstatná položka, za ktorou by som sa rozplakal,“ priznal sa teraz novinárom. Vraj preňho znamenala čosi také ako pre normálnych smrteľníkov súčasných 30 eur. Nuž to bude asi ťažko vysvetľovať ľuďom ceniacim si každé euro.
Keď na Generálnej prokuratúre Jozef Čentéš „záhadne“ vymazal na počítači Matovičovu výpoveď o korupcii v politike, pán poslanec už mal s obdobnou skartáciou mimoriadne bohaté skúsenosti. Veď podľa jeho verzie nový majiteľ regionPressu odviezol do zberných surovín celé účtovníctvo firmy z rokov 1997 až 2008 zhodou okolností deň pred plánovanou kontrolou daňového úradu. Najnovšie však Vandák tvrdí, že s účtovnými dokumentmi do zberu zrejme zamieril sám Matovič.
Ten si na taký detail, že po dvoch mesiacoch, keď už nebolo čo kontrolovať, požiadal o odstúpenie od zmluvy o predaji firmy, akosi nespomína. Veď človek, na dôvažok taký obyčajný, si predsa nemusí všetko pamätať. A čo volič? Ten by mal mať pamäť ako slon.