Je pravda, že utečenecká kríza Česko, Slovensko, Poľsko a Maďarsko veľmi stmelila. To, že Západ nás teraz vníma ako jeden blok, lebo krajiny V4 majú spoločný postoj, ktorý sa líši od "hlavného prúdu“, však nie je dôvod na paniku.
Ak predstavitelia týchto štátov navrhujú posilniť ochranu na macedónsko-gréckej a bulharsko-gréckej hranici, znamená len toľko, že chcú do migračnej trasy pridať ďalší "spomaľovač“.
Takýto spomaľovač nejde proti nemeckej predstave nasadenia lodí NATO v Egejskom mori. Je len jeho doplnkom, ktorý je v prospech Schengenu a zároveň prispieva k stabilite Balkánu.
Napokon, o tom, že predsunutá hraničná kontrola na Balkáne je čoraz populárnejšia u vládnych strán v Berlíne, ale "predovšetkým u ministerstva vnútra“ napísal aj nemecký denník Die Welt, preto je rozruch okolo summitu úplne zbytočný. A je vcelku logické, že "ak Nemecko nechce zasahovať na svojej hranici s Rakúskom, malo by prinajmenšom pomôcť Macedónsku,“ dodáva Die Welt.
Možno v tejto záležitosti stačilo trochu viac diplomatického taktu. Ak sa na oslavách 20. výročia vzniku visegrádskej štvorky pred piatimi rokmi mohla zúčastniť aj nemecká kancelárka Merkelová a rakúsky kancelár Faymann, tak ich mohli pozvať aj teraz. Stredná Európa to je predsa aj Mitteleuropa Josepha Rotha či Stefana Zweiga.