Taká každá cena napríklad pre Davida Camerona sotva obsahuje možnosť, že by sa vrátil do Londýna s prázdnymi rukami. A keďže väčšina členov únie predbežne deklarovala ochotu pristúpiť s ním na nejaký kompromis, celý ten únavný rokovací maratón napovedá, že hodnotenie, či budú po summite jeho ruky plné alebo prázdne, nie je v jeho rukách. Cameron si nemôže byť istý, či sa jeho domáci oponenti s "nejakým kompromisom“ uspokoja.
Ústupky únie vo veci sociálnych benefitov pre migrantov z členských štátov majú byť argumentom pre „pospolitý ľud“, bombardovaný protiimigrantskou propagandou.
Nejde, pravdaže, o izolacionistov z UKIP, ktorí piatkové dianie v sídle únie beztak komentovali iba lakonickou poznámkou, že je to "veľký deň pre bruselských hotelierov, ale nie pre britskú demokraciu“. Pre nich nie je prijateľné nič menšie ako okamžitý odchod Británie z EÚ. Cameronovi však ide predovšetkým o euroskeptikov vo vlastnej strane, kvôli ktorým celú hru s referendom vyvolal. Skeptické jadro nejakými kompromisnými ústupkami únie nepresvedčí – to mu musí byť jasné. Môže však aspoň zmierniť ich nesúhlasné hlasy pred referendom o ďalšom členstve Británie v EÚ.
Ústupky únie vo veci sociálnych benefitov pre migrantov z členských štátov majú byť argumentom pre „pospolitý ľud“, bombardovaný protiimigrantskou propagandou. Možno smiešnou – pretože štúdie dokazujú, že prisťahovalci sú pre britskú ekonomiku ziskom, nie bremenom –, ale za to účinnou. Ústupky únie voči londýnskemu centru bankovníctva majú potom upokojiť konzervatívny establishment a jeho ekonomickú základňu. Pre Camerona je pred referendom dôležité oboje, i keď záujmy finančníkov zo City má, takpovediac, vo svojej dlhodobej programovej výbave.
Lenže ako sa tak piatkové pracovné raňajky za pochodu menili na pracovnú desiatu, obed, olovrant a večeru, jedno bolo jasné: ani iní lídri členských štátov nechcú byť po návrate domov kritizovaní za prázdne ruky.
A tak štáty V4 navrhujú, aby sa stop na benefity mohol vzťahovať iba na nových prisťahovalcov. Belgicko navrhuje, aby čokoľvek, čo sa teraz dohodne, bolo už posledným slovom – aby britskí euroskeptici nemohli pred referendom chlácholiť voličov, že ak budú hlasovať za odchod z únie, únia príde s nejakou novou, ešte lepšou ponukou. Francúzsko a Rakúsko odmietajú právo veta pre Britániu na finančnú reguláciu. Iní odmietajú britské právo veta na prípadnú tesnejšiu úniu. A tak ďalej.
Cameronovi stúpenci v Británii vyhlasujú, že zdĺhavosť rozhovorov je dôkazom, aké hlboké reformy únie ich premiér položil v Bruseli na stôl. Jeho oponenti to považujú za dôkaz, ako zúrivo sa Brusel bráni každej, hoci aj celkom skromnej reforme. Prominentní euroskeptici spolu s labouristami vyhlasujú rozhovory za bezobsažnú pantomímu (s tým, že tí prví budú za vystúpenie z únie, druhí proti). My sa môžeme iba čudovať, ako málo toho bolo v skutočnosti dohodnutého pred summitom.