Tá v posledných týždňoch v dôsledku ruskej vojenskej kampane stráca pôdu pod nohami a, naopak, Asad postupne dobýva stratené územia, najmä na západe krajiny, čo mu umožní sústrediť sa na pozície IS (na Daeš sa prímerie nevzťahuje).
Pokoj zbraní má platiť 14 dní a ak ho budú strany dodržiavať, môže byť predlžený na neobmedzený čas.
Dohoda o prímerí je iste pozitívna správa, otázne je, či sa bude dodržiavať. Svoju skepsu už vyjadril britský minister zahraničných vecí Philip Hammond, ktorý v parlamente povedal: "Pokiaľ sa počet leteckých útokov ruskej armády výrazne nezníži, prímerie nevydrží, pretože umiernená opozícia nemôže zložiť zbrane a nezloží zbrane, pokiaľ je likvidovaná zo vzduchu.“ Problém je v tom, že Rusi síce tvrdia, že ich akcie sú celý čas namierené výhradne proti islamistom, no je verejným tajomstvom, že realita je iná. Takže ak nezmenia svoje správanie, a nič nenasvedčuje, že by niečo hodlali meniť, tak bude všetko po starom.
A potom je tu ešte jeden dôležitý aspekt. Ako prejav svojej ústretovosti Asad vypísal voľby na 13. apríla. Prieskumy naznačujú, že v nich drvivo zvíťazí. Takže je pravdepodobné, že zostaví vládu národnej jednoty, ktorá vypracuje novú ústavu, čím bude jeho moc plne legitimizovaná.
Môžeme sa tomu čudovať, ale ľudia unavení z nekončiacich sa bojov možno volia podľa logiky: Zlo, ktoré poznáme, je prijateľnejšie ako diabol, ktorý čaká za rohom.