Tak napríklad na to, aby mohla európska pohraničná stráž, ktorá má vraj byť základným kameňom boja proti nelegálnej imigrácii, začať niekedy naozaj fungovať, musí byť najprv jasné, ktorú hranicu ide strážiť.
Na to, aby mohla európska pohraničná stráž, ktorá má vraj byť základným kameňom boja proti nelegálnej imigrácii, začať niekedy naozaj fungovať, musí byť najprv jasné, ktorú hranicu ide strážiť.
Tú v Egejskom mori, kde práve operujú lode NATO v súčinnosti s gréckymi a tureckými úradmi v nádeji, že spomalia alebo celkom zastavia biznis pašovania ľudí z Turecka do Európy? Či tú medzi Rakúskom a Slovinskom, alebo tú medzi Maďarskom a Chorvátskom, ak máme spomenúť iba hranice, ktoré v krátkom čase „vyrástli“ medzi členskými štátmi Európskej únie a Schengenu?
Alebo bude európska pohraničná stráž patrolovať na hranici Macedónska a Grécka, pričom tým, kto zostane na „vonkajšej strane“ hranice, bude práve člen EÚ a Schengenu Grécko?
To nie sú zbytočné ani zbytočne nafúknuté otázky. Sú to veľmi realistické scenáre. Európa sa nedokáže zhodnúť na tom, ktorý z nich je nielen realistický, ale aj žiaduci a zatiaľ čo sa Európa dohaduje a háda, vynárajú sa stále novšie a pochmúrnejšie scenáre.
Ďalším predpokladom na to, aby mohla európska pohraničná stráž začať fungovať, je jasné vymedzenie, kto je vítaný a kto nie. Proti komu a čomu majú tú hranicu – ktorú zatiaľ nepoznáme – vlastne strážiť.
Rakúsko sa schádza s balkánskymi krajinami bez Grécka, aby sa dohodli na opatreniach, ktoré by priškrtili prílev utečencov a migrantov. Celá Európa sa momentálne viac-menej zhoduje na tom, že v rámci pokračujúcej masovej migračnej vlny (od začiatku roka už vyše 100-tisíc) musia dostať prednosť iba tí, čo prichádzajú z oblastí, kde aktuálne zúri vojna.
Srbsko a Macedónsko začali za takéto oblasti považovať iba Sýriu a Irak, nie už Afganistan. Na gréckej strane hranice s Macedónskom sa začali hromadiť Afganci, ktorým bol odopretý vstup.
Grécko zhodnotilo úlohu Rakúska v tomto najnovšom vývoji tak, že na protest odvolalo svojho veľvyslanca z Viedne. Grécko protestuje, pretože cíti, že je na ceste stať sa samo veľkým utečeneckým táborom. Vyhráža sa, že na marcovom summite bude vetovať akékoľvek návrhy, dokiaľ všetci neprijmú v nejakej forme utečenecké kvóty.
Je jasné, že odpoveďou najhlasnejších odporcov kvót z V4 bude ešte hlasnejšie volanie po vylúčení Grécka zo Schengenu. Na druhej strane, je však pravda, že Grécko za jeho prístup k veci (viac-menej automatické posielanie utečencov ďalej na sever) kritizujú aj ďalší v únii. Iskrí to aj medzi Rakúskom a Nemeckom.
Naozaj má niekto pocit, že tu niečo pozitívne napreduje? Ak sa tu niečo rozvíja, sú to skôr nezhody medzi členskými štátmi a riziko rozkolu na celoeurópskej škále. Niekam to dozaista napreduje. Len nie je isté, či tam, kam sa väčšina z nás chce dostať.