Niečo také zábavné a vzrušujúce si však na Slovensku nemôžeme odpustiť. Otázka kto s kým je u nás dôležitejšia ako volebné programy či zoznamy kandidátov jednotlivých strán.
Z množiny partičiek, ktoré už u nás stihli okúsiť moc a teraz sa o ňu pokúšajú znova, nejestvuje jediná, ktorá by nemala v skriniach svoju vlastnú zbierku kostlivcov. Kostlivcov neschopnosti či nespôsobilosti viesť nejaký rezort a nepotopiť ho pritom, neprehľadného finančného pozadia a následnej zaviazanosti neprehľadnému zoznamu sponzorov, kostlivcov pochybení aj čistých zlodejstiev v podaní straníckych kádrov či nominantov. Krytých tu lepšie, tu horšie.
Ak niečo pri pohľade na takúto scénu treba, sú to okuliare triezveho nadhľadu. Určite viac, ako krvavé oči straníckych fanúšikov na život a na smrť. To, čo sa odohrá v sobotu, budú voľby, nie revolúcia.
V krajine, ktorá symbolizuje systém dvoch súperiacich politických blokov, v Spojených štátoch, medzi prvé veci, ktoré nový prezident sľubuje občanom, patrí snaha hľadať aspoň v zásadných bodoch konsenzus a kompromis medzi republikánmi a demokratmi. S praxou to už, pravda, niekedy býva horšie, ale to je iný príbeh.
Ak niečo pri pohľade na našu scénu treba, sú to okuliare triezveho nadhľadu. Určite viac, ako krvavé oči.
V každom prípade, u nás sa snaha o konsenzus považuje za slabosť. A pripustiť vopred, že nič nie je isté a dané a že budúcu vládu „zostavia“ predovšetkým až voľby, znamená okamžite sa vystaviť podozreniu, že dotyčný lavíruje či rovno zakrýva myšlienky na budúcu zradu. Lenže zradu čoho?
Smer je v slovenskom politickom rybníku momentálne najväčšou rybou. V dobrom to znamená, že je kompaktný a zatiaľ stabilný, v zlom, že stučnel a zvykol si na pohodlný vládny život bez partnerov, ktorých by musel rešpektovať, a bez takých oponentov, pred ktorými by sa musel mať vážne na pozore.
Zvyšok scény je rozbitý. Starí bardi sa buď snažia ako-tak odrážať útoky pripravených „náhradníkov“ (KDH a Most verzus Radoslav Procházka či Igor Matovič s Danielom Lipšicom), alebo sa ich značky potápajú pod hladinu bez toho, aby ich miesto vyplnil ktokoľvek „nový“ (SDKÚ). Medzi najpopulárnejších sa v tomto prostredí radia buď otvorené otázniky (Sieť), alebo neriadené strely (OĽaNO). Celý obrázok dopĺňa staronová SNS, ktorá sa už nemôže dočkať, ako sa stane jazýčkom na váhach, ktorý si budú ostatní predchádzať (kupovať).
Budúci parlament bude, možno okrem zopár poslaneckých výnimiek, konzervatívny. Tak konzervatívny, že dokonca hrozí, že „normálni“ konzervatívci z rôznych strán budú odrážať iniciatívy náboženských blúznivcov, ktorých protiústavnú agendu pomohli priniesť do Národnej rady na svojich vlastných chrbtoch.
Kto tu vidí nejaké dva ucelené a navzájom nepriestupné politické bloky, asi sleduje dianie v nejakej inej krajine. V tej našej sú povolebné možnosti otvorené.