Existuje istejší spôsob, ako sa pripraviť o potenciálnych partnerov? Ako zlikvidovať zdanie stability ešte skôr, než sa o nej mohlo vôbec začať rokovať? Povedať, že časť slovenskej pravice, ktorú tieto voľby vyzdvihli na piedestál, je jednoducho hlúpa, by znamenalo uraziť všetkých tých ľudí, ktorí rozumu možno veľa nepobrali, zato sa však aspoň živia poctivo a v rámci možností neškodia ostatným.
Čože sa to vlastne stalo? Nič, iba to, čo sme tak trochu očakávali už vo chvíli, keď dostal Fico od prezidenta poverenie a Bugár s Radoslavom Procházkom promptne odmietli čo i len stretnúť sa s ním. Najlepšou a vlastne jedinou možnou taktikou, akú mohol predseda Smeru zvoliť, bolo vyčkať. A ani to dlho netrvalo.
Šéf SNS Andrej Danko zvažoval svoje šance vysvetliť svojim voličom prípadné spojenie s „liberálmi“ od Sulíka či s Kollárom a jeho bizarnou zostavou. Na druhej strane vedel, že väčšina jeho voličov beztak v podstate očakávala vládu so Smerom. Koniec koncov celé to pravicové podlizovanie sa SNS sa začalo až vo chvíli, keď sa Sulík začal vidieť ako nový slovenský premiér.
Rozhodnutie SNS rokovať radšej s Ficom ako so Sulíkom a v prípade neúspechu žiadať úradnícku vládu bolo evidentne poslednou kvapkou pre Bélu Bugára. Ten znášal predvolebné výpady sulíkovcov i matovičovcov vrátane letákovej kampane na južnom Slovensku, nabádajúcej, aby Maďari nevolili Most – Híd, ale SMK (kampane, v ktorej mal údajne prsty Matovič).
Znášal i povolebné víťazoslávne pokriky „novej pravice“ na adresu tradičných strán. Keď však Dankovo rozhodnutie spravilo bodku za jej vládnymi ambíciami, Bugár prestal mať dôvod slúžiť ako bábka, do ktorej môže bodať ihlami každý labilný pseudolíder iba preto, lebo dostal vo voľbách o päť percentuálnych bodov viac hlasov.
V skutočnosti sa zatiaľ nič nezmenilo: Fico stále ešte nemá vládu a čas mu beží. Bugár nepovedal, že pôjde so Smerom, povedal len, že s ním bude rokovať. Rovnako Sieť. Všetko je ešte otvorené. Nuž ale hovorte to milovníkom konšpiračných teórií!
Môžeme do úmoru rozvádzať teórie o sprisahaní oligarchov, ako to robia Lipšic a jeho mediálni učeníci. Alebo si môžeme povedať, že na to, aby Sulík s Matovičom pochovávali svoje šance, že sa dostanú k moci, nijakých oligarchov nepotrebujú. Na to si bohato vystačia sami.