To sa kresťanským demokratom a ich partnerom z CSU dlho darilo napĺňať. Extrémnu pravicu – Republikánov a NPD – vytlačili na úplný okraj.
Po nedeľných voľbách do troch krajinských snemov to však už neplatí. Pravicovo-populistická Alternatíva pre Nemecko (AfD) sa etablovala aj v západných spolkových krajinách.
Pred dvoma rokmi, keď AfD zaznamenala prvý úspech, sa ešte dalo utešovať, že uspela iba na východe Nemecka, kde predsa len ľudia stále volia trochu inak ako na západe. Lenže v nedeľu jej dalo hlas až 15,1 percenta voličov v blahobytnom Bádensku-Württembersku, ktoré bolo celé desaťročia baštou konzervatívcov!
Práve tu veľké masové strany CDU a SPD prepadli najviac. Doteraz protestný hlas prichádzal iba zľava – postkomunistická Linke nachádzala podporu najmä vo východných spolkových krajinách. Vzbura proti systému tentoraz prichádza sprava, pričom zasiahla celú krajinu. Angelu Merkelovú síce môže tešiť víťazstvo CDU v Sasku-Anhaltsku, má však veľmi trpkú príchuť. AfD tu získala až 24,2 percenta a zároveň druhé miesto. CDU zaplatilo vysokú cenu za svoju utečeneckú politiku a kancelárka má dôvod na obavy, lebo voľby na jeseň 2017 môžu úplne prekresliť politickú mapu Nemecka.
Znepokojivé je predovšetkým to, že voliči sa obracajú chrbtom k štandardným stranám. Politika sa tak prestáva štiepiť na osi pravica-ľavica a politický súboj sa začína odohrávať medzi zástancami liberálnej demokracie a tými, čo presadzujú autoritársky prístup. To neveští nič dobré.