Nuž, človek aby mal isté obavy o takú opozíciu, v ktorej bude mať na domácej pôde hlavné slovo istý politik, ktorému stačí päť minút na to, aby aj svojich partnerov prestal objímať a začal ich opľúvať.
O opozíciu však pôjde až v druhom rade. Ak teraz vznikne vláda, v prvom rade pôjde o ňu. Bude to vláda poslednej šance. V každom mysliteľnom ohľade.
V prieskume agentúry Polis z 10. až 14. marca nadpolovičná väčšina respondentov očakávala, že situácia vyústi do predčasných volieb. Iba 12 percent opýtaných si však myslelo, že predčasné voľby by boli aj dobrým riešením. Takmer 82 percent uviedlo, že by pred predčasnými voľbami uprednostnilo kompromisnú dohodu o koaličnej vláde. Takmer tretina bola pritom presvedčená, že predčasné voľby by najviac zo všetkých pomohli kotlebovcom. Nie, prieskumy, pravdaže, nie sú slovo božie. Predsa len sú však aspoň o čosi lepším vodidlom ako „ciťáky“ niektorých frustrovaných účastníkov sociálnych sietí, znásobované v echo komore ich priateľov a priateľov tých priateľov.
Je vcelku zrejmé, prečo to bude vláda poslednej šance. Medzi prvé výhrady, ktoré vznášajú rôzne odnože totality voči parlamentnej demokracii, patrí to, že je vraj „neplodná“: nevedie k výsledkom, pretože je len dejiskom jalových rečí a sporov politikov a ich strán (odtiaľ skratka k myšlienke, že riešením je jedna štátostrana a jej „akcieschopnosť“).
Prvým krokom teda musí byť ukážka, že dohoda, kompromis a rôznosť sú nielen demokratické, ale aj praktické. Že môžu viesť k výsledkom, ktoré sú na prospech aj ostatným, nielen účastníkom dohody. Hovoríme, pravdaže, o všadeprítomnom pocite nespravodlivosti, ale aj o sociálnych problémoch.
O korupcii zďaleka nehovoria len sympatizanti fašistov. Ak sa však v tomto ohľade nič podstatného neudeje, korupcia sa stane hlavnou zbraňou kampane nedemokratických síl. Strany, ktoré uzavreli dohodu, sa potopia a našu scénu zaplavia buď nositelia totality, alebo blato nesystémových subjektov, na ktorom sa nedá nič stavať.
Hrozba radikalizácie však nie je jediným dôvodom, prečo nazývať túto vládu vládou poslednej šance. Svoju poslednú šancu v nej prijíma aj každý jej účastník osve.
Pre Smer to bude posledná šanca ukázať, že sa chce opierať aj o myšlienky, nielen o volebné výsledky za každú cenu. SNS, že napriek svojej anachronickej podstate a zlej povesti dokáže byť súčasťou demokratickej scény. Most – Híd, že má plnohodnotný, nie monotematický program a že dokáže byť mediátorom, aký u nás zatiaľ nemal obdobu. No a Sieť má poslednú šancu ukázať, že aspoň päť minút po dvanástej vie, čo chce.
Trestom za zlyhanie bude pre každého z účastníkov nemilosrdný pád. A pre nás ostatných politické zemetrasenie, ktoré zatiaľ neveští veľa dobrého. V istom zmysle tá posledná šanca môže byť teda aj naša. Či chceme, alebo nie.