Obchod s hnedou

Keď prezident nepozval na povolebné rokovanie Mariana Kotlebu, jeho strana reagovala vyhlásením, podľa ktorého to bolo len „ďalším dôkazom a potvrdením toho, že všetky parlamentné politické strany ... a prezident SR Andrej Kiska sú na jednej strane“.

21.03.2016 22:00
debata (82)

Pred rokovaním o rozdelení funkcií v novom parlamente na otázku, čo bude s Kotlebom, reagoval predseda SaS Richard Sulík slovami, že je to na diskusiu, pretože ide o riadne zvolenú stranu.

„Nevidím dôvod ho teraz všade vymedzovať.“ Po rokovaní oznámil, že kotlebovci po dohode s opozičnými stranami nebudú mať žiadneho predsedu výboru, ale opozícia im za to pustí viac podpredsedníckych postov.

Zdá sa teda, že kotlebovci sa vo svojom vyhlásení unáhlili. Niektoré parlamentné strany očividne nevolia rovnaký prístup, aký by vyplýval z gesta hlavy štátu. A tak si mohol Kotleba pochvaľovať, že prioritou jeho strany bol zahraničný výbor, a keďže vraj (aj) tam dostali sľúbené kreslo podpredsedu, odchádzal z rokovania spokojný.

Ak chcete politický extrém vytesniť na okraj, musíte sa tak k nemu správať bez ohľadu na to, či dostal vo voľbách 8, 18, alebo 80 percent.

Prístup opozície k ultrapravici (zatiaľ opozície, ostatné sa uvidí pri hlasovaní o funkciách vo výboroch) možno teda zhrnúť asi takto: „My vieme, že fašisti sú fuj, ale sú tu. Keby sme im dali predsednícke kreslá, boli by sme tak trochu fuj aj my. Keďže oni sami sa však za nimi ani veľmi nedrali a nám tak zachránili imidž, my im na revanš dáme viac podpredsedníckych postov.“ To je predsa všestranne výhodný obchod, nie? Napokon, ako hovorí Sulík, funkcia podpredsedu parlamentného výboru, to je len také nič.

V skutočnosti však vôbec nejde o to, či je nejaká stolička „nič“ alebo „niečo“ (nijaká stolička navyše okrem tých radových v národnom parlamente nie je iba také „nič“). Ide o princíp – lenže, ako sa zdá, porozumenie princípom patrí medzi našimi politikmi medzi tie menej populárne disciplíny.

Princíp je napríklad to, čo zvolili poslanci v tých nemeckých krajinských parlamentoch, do ktorých sa pred časom prebojovala ultrapravica z NPD: Na každý návrh neonacistov odpovie jeden člen vlády a jeden člen opozície a potom ho spoločne zamietnu. Keď začne niekto z NPD rečniť, opúšťajú ostatní sálu.

A to hovoríme o krajinských parlamentoch. Predstava, že by dáky neonacista niekedy mal dostať čo i len funkciu dverníka v Bundestagu (aj keby sa tam dostal voľbami), je celkom vylúčená.

Tento princíp stojí na jednoduchej úvahe: ak chcete politický extrém vytesniť na okraj, musíte sa tak k nemu správať bez ohľadu na to, či dostal vo voľbách 8, 18, alebo 80 percent. Žiadne kšeftíky s „ničotnými“ funkciami, ktoré si vy sami nevážite, vám nepomôžu. Extrémisti vám o to nestoja a ich zámermi to nijako neotrasie. Ak máte starosti o ich voličov, tak sa o nich starajte tak, ako sa o nich extrém nikdy nepostará.

Typická slovenská chytristika, s ktorou prišli, svedčí o tom, že zúčastnené strany žiadne princípy neriešia. Chcú mať skrátka len z krku jednu nepríjemnosť, a to tak, aby sa Kotleba najedol a demokracia zostala celá. My ostatní máme byť spokojní s tým, že fašisti dostali k stolu zatiaľ iba čajové lyžičky. Chyba lávky.

© Autorské práva vyhradené

82 debata chyba
Viac na túto tému: #Richard Sulík #ultrapravica #Andrej Kiska #Marian Kotleba #ĽSNS #ĽS NS