Zdravotníctvo je otázkou života a smrti. Keď ho naozaj potrebujeme, niet kedy postaviť sa do radu ani mávnuť rukou a povedať si, že veď hádam nabudúce. Na zdravie a adekvátnu zdravotnú starostlivosť máme právo tu a teraz, nie potom a nabudúce. Tak to stojí dokonca aj v našej ústave.
Nie je možné, aby pacienta týždeň po mŕtvici poslali z nemocnice do hája, pretože lôžková politika je v zdravotníctve postavená na hlavu.
Už spôsob, akým sa o novom ministrovi rozhodovalo pri tvorbe novej koaličnej vlády, mnohé napovedal. Nikomu (ani žiadnej strane, ani žiadnemu jednotlivcovi) sa do tohto rezortu veľmi nechcelo. Lenže za stav, v akom je, zodpovedajú všetci zúčastnení, každý svojím dielom.
Zodpovedá zaň Smer, ktorý už mal viac ministrov zdravotníctva ako vlád, aj SNS, ktorá „bola pri tom“ v 90. rokoch a potom v prvej vláde Roberta Fica, ale aj Most či Sieť, pretože ich ľudia tiež „boli pri tom“, keď sa budovali základy dnešného marazmu.
Možno je politicky výhodné, keď sa do kresla ministra napokon posadí niekto, kto v minulosti politicky nemal takmer nič spoločné s účastníkmi dnešnej vlády. Politickou samovraždou by však bolo, keby si to členovia koalície vyložili tak, že môžu od rezortu dať kedykoľvek ruky preč a neuškodí im to.
Fakt, že v našom zdravotníctve sa kradne a zle hospodári (čo by bola smrteľná dvojkombinácia, aj keby nešlo o takto znivočený rezort), je len jednou z mnohých a mnohých položiek. Nejde iba o to zavrieť zlodejov a preosiať zlé manažmenty nemocníc.
Minimálnym systémovým riešením musí byť centrálne obstarávanie a dôsledná kontrola. A to už je práca na dlhšie ako jeden predvolebný míting, na ktorom stačí zahulákať čosi o mafiách.
Poisťovne musia konečne začať uhrádzať reálne ceny výkonov. Vari je naozaj niečo na myšlienke, že v takom prípade by štátu akosi prirodzene odpadli starosti o zisk poisťovní… Lenže v tom istom čase musí začať aj štát konečne platiť za svojich poistencov aspoň tých mýtických päť percent, o ktorých každá vláda hovorí, akurát ich ešte nikto nikdy nevidel.
Nie je možné, aby ďalej pokračoval stav, v ktorom vám lekár odoberie krv, ale na jej laboratórne vyšetrenie vás pošle do súkromnej firmy, pretože všetko, čo môže prinášať zisk, bolo z verejného zdravotníctva vyrezané a sprivatizované.
Nie je možné, aby pacienta týždeň po mŕtvici poslali z nemocnice do hája, pretože lôžková politika je v našom zdravotníctve postavená na hlavu. Nie je možné, aby kvalifikovaný personál utekal a ten, čo nie je na úteku, ohrozoval pacientov svojou frustrovanosťou.
O úspechu koaličnej vlády sa nebude rozhodovať na ministerstvách, na ktorých sa dajú zbierať lacné body. Bude sa o ňom rozhodovať práve tam, kde je najväčší… neporiadok. Nie je podstatné, či vláda vystrieda na tomto poste troch, alebo hoci tridsiatich ministrov. Podstatné je, aby mala od začiatku jasné, čo od nich chce. A aby to mala jasne napísané aj vo svojom programe.