Musela prísť studená sprcha v parlamentných voľbách, keď takmer štvrtina prvovoličov dala svoj hlas kotlebovcom. Teraz ide o to, či sa po tomto nepríjemnom prebudení iba otrasieme a necháme život – aj v školách – ísť doterajším voľnobehom, alebo sa naozaj vážne zamyslíme a prijmeme konkrétne kroky na to, aby bola naša mládeže predovšetkým pravdivo informovaná – o minulosti, súčasnosti i o budúcich hrozbách. Väčšina mladých ľudí oprávnene vyžaduje spravodlivosť, pravdu, humanizmus. Na základe týchto atribútov a hodnôt treba stavať vzdelávanie a výchovu, ktorú sme 25 rokov v školstve zaznávali.
Nemôžeme predsa niekoľko rokov čakať, kým sa téma druhej svetovej vojny dostane na hodinu dejepisu. Neofašisti na to nečakajú, hľadajú rozličné cestičky, aby oslovovali deti už na prvom stupni základných škôl. Letná akadémia k ľudským právam a k demokratickému občianstvu, ktorú ministerstvo školstva pripravuje, je síce pekná vec, no len to nestačí. Koľko pedagógov sa na nej zúčastní? Otázna je tiež kvalita rôznych učební, okrem učiteľov dejepisu a občianskej výchovy sa musia zapojiť aj ostatní. Samozrejme i rodičia. Nielen preto, aby sme sa o štyri roky zase nechytali za hlavy, koľko hlasov získali extrémistické populistické strany. Ale aj preto, aby sme vôbec o tom ešte mohli otvorene hovoriť. Lebo o to najmä ide.