EÚ a USA sa roky iba mlčky prizerali, ako Čína vytláča ich firmy z Afriky – korumpuje miestnych vládcov a na oplátku získava vzácne prírodné zdroje. Teraz, keď si je „ríša stredu“ istá svojou dominantnou pozíciou na týchto trhoch, obracia postupne pozornosť smerom na západ.
Postupuje premyslene a systematicky. Vstupnou bránou na starý kontinent sú kapitálovo podvyživené krajiny strednej a východnej Európy, ktoré čínske investície vítajú s otvorenou náručou. Kľúčovú úlohu pri tejto expanzii hrá Belehrad. Tu sa konajú pravidelné stretnutia Číny so zástupcami krajín regiónu a práve Srbsko je ukážkovým príkladom spolupráce s Čínskou ľudovou republikou (ČĽR), ktorá tu investuje najmä do infraštruktúry. V Belehrade pred dvoma rokmi otvorili nový diaľničný most cez Dunaj a plánujú spojiť hlavné mesto Srbska s metropolou Maďarska vysokorýchlostnou traťou.
Keďže Slovensko je zmluvne ukotvené v EÚ i NATO, vstup čínskej skupiny CEFC na náš trh, by mal byť vnímaný aj geopolitickou optikou.
Toto strategické partnerstvo má prirodzene dosah aj na politickú orientáciu Srbska. Tesné spojenectvo s Čínou a tradične silný vzťah s Ruskom sú nepochybne dôvodom, prečo sa Belehrad, na rozdiel od svojich susedov, neusiluje o vstup do Severoatlantickej aliancie. Členstvo Srbska v EÚ je tiež otázne. Naopak, tamojší politici však veľmi radi hovoria o neutralite. Aj v tomto prípade platí staré známe: Koho chleba ješ, toho pieseň spievaj.
Keďže je Slovensko na rozdiel od Srbska zmluvne ukotvené v EÚ i NATO, vstup čínskej skupiny China Energy Company Limited (CEFC) na český a slovenský trh by mal byť vnímaný aj geopolitickou optikou. Nejasné majetkové pozadie tejto spoločnosti spolu s náznakmi jej napojenia na čínske vojenské kruhy nabádajú k opatrnosti. Národné záujmy by v žiadnom prípade nemali byť nahradené lobistickými tlakmi zo strany finančných skupín.
V dôsledku neuváženej politiky v časoch mečiarizmu sme boli nútení ozdraviť a následne privatizovať slovenské banky. Dnes v podstate nedisponujeme takmer žiadnymi vlastnými zdrojmi, pričom bankový sektor je doslova zlatou baňou pre zahraničných vlastníkov. Zisk, ktorý odchádza von, mohol byť využitý doma.
Bolo by dobre, keby sme sa dokázali poučiť z týchto chýb. V opačnom prípade sa nám poľahky môže stať, že sa ani nenazdáme a veľká časť slovenského zdravotníctva, ktoré je v zúfalom stave podobne ako kedysi banky, sa ocitne v rukách Číňanov. A keď spoločnosť Penta zatiaľ neuvažuje o tom, že by im svoj „core“ biznis predala, nikde nie je povedané, že sa tak raz nemôže stať. Práve preto by sa na stôl mala opäť dostať otázka vytvorenia jednej zdravotnej poisťovne. Kým nie je neskoro.