Zatiaľ sa však strieľa značne od buka. Prioritou je R2, R3, R4 atď. Bežný človek sa v tých skratkách ani nemusí vyznať. Nový minister dopravy je však už vymenovaný a diskusia by sa mohla pomaly znormálniť. Ešte starý minister pred svojím odchodom hovoril, že na dobudovanie projektov, ktoré sú v zásobníku a dávajú zmysel, by ministerstvo potrebovalo do roku 2022 zhruba šesť miliárd eur, ktoré však nemá.
Dôležité je postaviť na strednom Slovensku diaľničné spojenie sever-juh čo najskôr a čo najlacnejšie, a zároveň kvalitne.
Diskusia o diaľniciach má tak zatiaľ dve dosť podstatné chybičky krásy. Zabúda sa na intenzitu dopravy, ktorá by mala rozhodovať o tom, čo stavať ako prvé a čo môže počkať. Zároveň treba seriózne zvažovať, odkiaľ na výstavbu vezmeme. Aktuálne je spísaná petícia na urýchlenie výstavby rýchlostnej cesty R3, ktorá má ísť od juhu po sever okolo Krupiny, Kremnice a ďalej cez Oravu. Súčasne sa však roky hovorí o dokončení R1 z Banskej Bystrice popod Donovaly do Ružomberka. Zaujímavou otázkou je, či si Slovensko môže aktuálne dovoliť stavať oba ťahy. Po finančnej stránky žiaľ nie. Bolo by preto rozumné vybrať jeden úsek a ten dokončiť čo najskôr a potom sa sústrediť na druhý.
Slovensko urýchlene potrebuje spojiť diaľnicou D1 Bratislavu a Košice, čo by sa mohlo v roku 2020 podariť. Problémom však ostáva, že na úsek Turany – Hubová aktuálne nie sú peniaze. Z eurofondov sa stavať nebude a odkiaľ vziať chýbajúcu pol miliardu eur? Ak sa bude stavať cez verejno-súkromný PPP projekt alebo cez štátny rozpočet, postupne to zaťaží verejné financie. Ak si má Slovensko vyberať medzi R1, R3 a D1, tak ako prvá priorita musí byť označená D1. Potom sa môžeme rozhodovať, či vodičov idúcich zo západu na východ pošleme z R1 ďalej na R3 popod Kremnické bane, alebo budú pokračovať tunelom pod Donovalmi.
Viac ako politická by otázka mala byť stavbárska a ekonomická. Ide najmä o tranzit a nie je úplne najpodstatnejšie, či diaľnica bude míňať krajské mesto (Banská Bystrica) alebo okresné (Kremnica). Dôležité je vybudovať na strednom Slovensku diaľničné spojenie sever-juh čo najskôr a čo najlacnejšie, a zároveň kvalitne. Snívať o R4 od Prešova na Poľsko, či o R8 z Nitry na Partizánske je síce pekné, ale financie nateraz nepustia.
To, že sme si zvykli stavať z eurofondov, môže byť onedlho problém. Tie sa čoskoro minú a nie je vôbec isté, či po roku 2020 ešte nejaké budú. Z eurofondov sa má okrem rozostavaných úsekov D1 pri Žiline, Ružomberku, R2 pri Bánovciach nad Bebravou, Zvolene a časti kysuckej D3 vybudovať ešte obchvaty Prešova, Košíc a Čadce.
Je tu ešte jeden variant, a to stavať cez PPP projekty, keď súkromná firma diaľnicu postaví a štát ju až následne spláca 30 rokov. Problémom je výrazné predraženie financovania cez úroky. Zatiaľ sa nám tento druh výstavby môže zdať výhodný, ale čo budeme hovoriť o dve desiatky rokov, keď nebude pri starnutí obyvateľstva na valorizáciu dôchodkov a štát bude mať na krku úvery z minulosti?
Nejde o fazuľky, a preto si treba s chladnou hlavou sadnúť a spočítať si, na čo máme, na čo nie, kde diaľnica najviac pomôže celému Slovensku a kde najviac regiónu. Potom treba spísať reálny diaľničný plán a aj ho dodržať.