Nie že by to nebola pravda. V tejto súvislosti je to však len odvádzanie pozornosti od podstaty.
Veľká časť z uniknutých dokumentov je záznamom horúcej súčasnosti: takto sa to deje a deje sa to práve teraz.
Schémy, cez ktoré pretekajú miliardy nezdanených dolárov či eur, nie sú výlučnou doménou drogových kartelov a mafií. Panama Papers sú po doterajších podobných odhaleniach (napríklad SwissLeaks) ďalším rukolapným dokladom pravdivosti všeobecne rozšírených podozrení, že daňové raje sú obľúbenou zábavkou verejných činiteľov.
Upozorňovať na to, že práve títo ľudia ešte nemusia robiť niečo nekalé, znamená ospravedlňovať fakt, že pri využívaní daňových rajov robia presne to isté, čo spomínané drogové kartely: ukrývajú peniaze pred úradmi a verejnosťou. A zatiaľ čo od gangstrov nikto nič iné nečaká, politici bývajú platení za čosi celkom iné.
Nejde pritom len o rôzne ropné kniežatá a ich úradníkov z Arabského polostrova či zo severnej Afriky. Ide napríklad aj o ukrajinského prezidenta Petra Porošenka, prezidenta Argentíny či islandského premiéra. A Vladimira Putina, respektíve ľudí z jeho najbližšieho okolia, ktorí by peniaze z ruských štátnych i privátnych bánk (zhruba dve miliardy dolárov) nikdy nedostali von bez vedomia a súhlasu ich vládcu. Ide však aj o desiatky a stovky nižšie postavených politikov z celého sveta. Tú jeho časť, čo sa honosí prívlastkom vyspelá, nevynímajúc.
Najčerstvejšie dokumenty z Panama Papers sú z decembra minulého roku. Nehovoríme teda o žiadnej archívnej záležitosti. Veľká časť z tých bezprecedentných 11 a pol milióna uniknutých dokumentov je v podstate záznamom horúcej súčasnosti: takto sa to deje a deje sa to práve teraz. Politici si offshorovými schémami za pomoci spoločností ako Mossack Fonseca ulievajú peniaze alebo ich využívajú na to, aby zakryli skutočné (svoje) vlastníctvo v rôznych podnikoch. Čo je v konečnom dôsledku to isté.
Fakt, že sa politici demokratických krajín ocitajú v podstate v jednom vreci s populárnymi celebritami i s politikmi nedemokratických štátov a so zločincami, nie je náhodou, ale priťažujúcou okolnosťou. Práve tak, ako je miesto na takomto zozname priťažujúcou okolnosťou pre každú firmu a každého biznismena, ktorý chce podnikať v demokratickom svete.
Nebezpečenstvo offshorových schém nespočíva len v tom, že sa ich prostredníctvom môžu prelievať špinavé peniaze, ale že to možno robiť s akýmikoľvek peniazmi. S filmovými honorármi, futbalovými prémiami, verejnými fondmi, firemnými ziskami…
Dokiaľ budú daňové raje a schránkové firmy legálnou súčasťou biznisu, dovtedy ich budú využívať ľudia, ktorí na nezaplatených daniach ukracujú svojich spoluobčanov. Či už sa budú volať Escóbar, Messi, Kellner, alebo Porošenko. Návod na to, čo treba robiť, teda vôbec netreba vymýšľať. Je známy už dlho. Ide len o to, čo sa musí stať, aby mainstreamová politika začala podľa neho konať.