Ak niekto pred voľbami nadával na Draxlera, ktorý v podstate mal len tú smolu, že naskočil do rozbehnutého vlaku a školstvo nepatrilo k prioritám Smeru (čoho dôkazom je to, s akou ľahkosťou sa tohto rezortu vzdal), tak teraz musí byť iste "nadšený“ novým ministrom Petrom Plavčanom…
Draxler možno nevedel dobre komunikovať, ale na ministerstvo prišiel s jasnou predstavou, ako by malo slovenské školstvo vyzerať. Druhá vec je, že z nej stačil uskutočniť iba zlomok.
Hoci slušnosť káže dať každému novému ministrovi šancu, aby ukázal, čo vie, v Plavčanovom prípade je skepsa viac než oprávnená. Očakávať od človeka, ktorý na ministerstve dlhé roky zohrieval úradnícku stoličku a je spoluzodpovedný za biedny stav nášho vysokého školstva, že prinesie systémovú zmenu či aspoň nejakú drobnú reformu, je veľký optimizmus. A ak mu pri tom má pomáhať štátny tajomník Erik Tomáš, ktorý je zhruba takým expertom na školstvo ako na jadrovú fyziku, tak je zrejmé, že naše školstvo čaká opäť motanie sa v kruhu.
Veľa na tom nezmení ani tlak štrajkujúcich učiteľov. Pravdepodobný je scenár, že Plavčan si užije svojich „15 minút slávy“, časom ho v kresle vystrieda niekto iný a všetko bude po starom…