Všetkým ostatným by však určite pomohlo, keby sa štát prestal tváriť ako svätý za dedinou pri pohľade na to, ako narastá ich drzosť.
Zákon nikomu nebráni zakročiť, keď je svedkom trestného činu. Pamätá dokonca i na možnosť, keď niekto pri odvrátení trestného činu sám zákon odôvodniteľným spôsobom prekročí. Takí ľudia existujú a vo všeobecnosti sú pokladaní za hodných rešpektu, dokonca za hrdinov.
Nie vždy, ale často aj dostávajú verejné ocenenia. Otázka, koho volili, alebo aký majú názor na dejiny, nie je v takých chvíľach dôležitá. Nemá totiž spravidla nič do činenia so samotným činom, za ktorý sú oceňovaní…
Koľko je ešte treba pokračovať, kým bude jasné, že toto nie je ten prípad? Že keď nejaká politická strana vyhlási, že stranícke hliadky vo vlakoch majú byť prvým krokom k vybudovaniu organizovanej paralelnej polície, nie je to súťaž o Bielu vranu?
A že keď o ochrane slušných ľudí hovoria tí, čo verejne popierajú nacistické zločiny, šíria rasizmus a kolektívnu nenávisť k menšinám, nie je to spoločenská ponuka, ale vyhrážka?
Cieľom je domobrana, čo má byť, nech to reč práva skrúca, ako len chce, paralelná polovojenská štruktúra v štáte.
Jednoducho povedané, ak vám niekto zachráni dieťa, nebude vás zaujímať (aspoň nie v prvom rade), či náhodou nejde o idiota, ktorý na internete vypisuje ódy na Hitlera. Keď však podobní idioti vyhlasujú, že idú organizovane „ochraňovať slušných“, bavíme sa o inom: čo ak nabudúce práve vaše dieťa nebude v ich očiach dosť „slušné“?
A vôbec, čo sa má čo hocikto, kto nie je poverený zákonom, pasovať do úlohy organizovaného vynucovateľa slušnosti kohokoľvek iného?
Je jasné, že si podobnými akciami robia politickú reklamu. Problém je, že tu nejde len o formu. Akcia má aj svoj obsah. Vôbec nepomôže, keď sa budeme všetci pobavene prizerať, ako sa tupci so zbrojným preukazom presúšajú po vlakoch a myslieť si pritom, že ich vytrestáme, keď o nich nebudeme hovoriť.
Po prvé, už dávno nie sú odkázaní na bežné informačné kanály. Majú svoj vlastný okruh „médií“, ktoré reklamnú časť úlohy splnia veľmi efektívne. Po druhé, veď oni sami nám otvorene hovoria, že keď si zvykneme na vlakové hliadky, na rad prídu ďalšie.
A cieľom je domobrana, čo má byť, nech to reč práva skrúca, ako len chce, paralelná polovojenská štruktúra v štáte. V rukách fašistov. Prizerať sa, „monitorovať“ a čakať na ich prvú vážnu chybu, znamená akurát v očiach ich potenciálneho publika legitimizovať všetko, čo jej predchádzalo. A to už môže byť neskoro. Sú veci, ktoré si právny štát nesmie nechať prerásť cez hlavu.
Voda v hrnci sa varí. A žaba sa buď tvári, že ešte stále nemá dosť dôkazov na to, aby vyskočila a vynútila si nápravu, alebo si nahovára, že keď bude o variacej sa vode čo najmenej rozprávať, ona zázračne ochladne. Takto hlúpo momentálne fašistov na Slovensku legitimizujú mnohí inak inteligentní ľudia a takto hlúpo ich legitimizuje aj štát. Je najvyšší čas prestať.