Vláda je zložená zo strán, o ktorých by to ešte pred čosi vyše mesiacom sotvakto povedal. Z tohto pohľadu je jej program celkom ambiciózny. Ale to je len dobre, pretože žijeme v časoch, ktoré prešľapovanie na mieste neodpúšťajú.
Úplne správna je celá prvá kapitola vyhlásenia venovaná téme posilnenia spoločenskej a politickej stability. Dokonca by sa dalo namietať, že správnejším termínom by bolo obnovenie, nie posilnenie stability. Vývoj posledných piatich-šiestich rokov, ktorý zatiaľ vyvrcholil tohtoročnými parlamentnými voľbami, totiž spoločenskou stabilitou na Slovensku výrazne otriasa. Jednofarebná vláda Smeru rokov 2012 až 2016 bola síce formálne stabilná, stabilitu spoločnosti však neupevnila.
Ak by sa koaličnej vláde Smeru, SNS, Mosta-Híd a Siete podarilo naozaj „prekonať staré deliace čiary z 90. rokov a sústrediť sa tak na skutočné výzvy, medzi ktoré dnes patrí presadenie novej väčšinovej dohody o demokratickom fungovaní Slovenskej republiky a posilnenie úlohy dôveryhodnej politiky v nej“, ako to hovorí vo svojom programe, bola by to zásluha prevyšujúca všetky prípadné ostatné.
Napriek frázovitej forme obsah tohto zadania je konkrétny: za prítomnosti fašistov v Národnej rade parlamentná opozícia buď hnedne, alebo ju čakajú nové otrasy a štiepenie. Najskôr oboje, s málo predvídateľnými výsledkami. Koaličná vláda tak nemá pred sebou iba obvyklé súperenie s tými, čo ju chcú vystriedať pri moci. Pred sebou má aj zápas o to, aby vážnymi uchádzačmi o moc boli len také sily, ktoré zdieľajú demokratické hodnoty a nehodlajú experimentovať s postavením Slovenska v Európe a vo svete.
Na to nepostačí zdôrazňovanie kontinuity v našom zameraní sa na európske spoločenstvo a transatlantické spojenectvo, hoci aj to je dôležité. Vláda bude musieť presvedčiť väčšinu ľudí, že ich volebné hlasy demokratickým stranám môžu prinášať skutočné zmeny k lepšiemu a že štát je schopný pracovať efektívne a zrozumiteľne. Preto je správne, že k zahraničnopolitickej kontinuite v programe pridáva napríklad boj s korupciou (od schránkových firiem až po centrálne obstarávanie v zdravotníctve) či reformu spravovania verejných financií.
Napokon, všetky tieto témy tak či onak súvisia s naším európskym zameraním, pretože sa riešia (a veľká časť z nich aj funguje) v celej Európskej únii. Rovnako ako napríklad téma sociálnej ekonomiky, ktorá je v programe tejto vlády v rámci Slovenska azda po prvý raz explicitne spomenutá ako jeden z nástrojov na vyrovnávanie regionálnych rozdielov, ale aj pomoc vylúčeným komunitám.
Nad oficiózne prekomplikovaným jazykom niektorých pasáží programu sa možno pousmiať, nedá sa však tvrdiť, že program nemá obsah. Je ho tam určite dosť na vládu, ktorá má svojím vládnutím zachraňovať demokratickú politiku pred rozkladom a extrémom.