„Tým dohode opozície bude učinené zadosť. Vyjadrenia koaličných politikov, ktorí odmietli podporiť poslancov ĽS NS, vnímame ako súčasť snáh skompromitovať celú opozíciu jej domnelým príklonom k extrémistom,“ vyhlásili podľa agentúry šéfovia klubov týchto strán.
Je naozaj záhadou, ako je možné nevidieť hrozbu extremizácie nášho parlamentu.
Takže keď teraz povieme, že zjavná neochota opozície zaujať jasný postoj k fašistom pred hlasovaním o postoch i po ňom extrémistom akurát umožní hrať sa na obete zvole vládnej väčšiny a zároveň oceniť „férový“ postoj opozície, bude to tiež len taká „súčasť snáh skompromitovať celú opozíciu…“?!
Opozícia sa po ustanovení nového parlamentu s kotlebovcami dohodla, že výmenou za predsednícke kreslá dostanú viac podpredsedníckych. Po kritike, ktorú si za to zlizla, začala cúvať. Aspoň teda predseda SaS Richard Sulík, ktorý avizoval, že sa s tou dohodou budú musieť v opozícii nejako popasovať.
Popasovali sa s ňou tak, že zatiaľ čo vládni poslanci hlasujú proti tomu, aby kotlebovci dostávali akékoľvek funkcie (alebo sa aspoň zdržiavajú, čo je vo výsledku to isté, hoci o poznanie menej zreteľné), poslanci opozície dostali voľnú ruku.
A tak vidno napríklad člena rodiny Borisa Kollára Milana Krajniaka, ktorý hlasuje za führerkovo pasovanie na podpredsedu výboru pre bezpečnosť (!) a na druhej strane Ondreja Dostála z OKS, ale vlastne SaS, ktorý svoj odpor k pohrobkom ľudákov vyjadruje zreteľnejšie ako mnohí poslanci vládneho tábora.
Nuž a opozícia nakoniec ako celok nenavrhuje nikoho na prázdne miesta. Asi aby führerko videl, že držia dohodu. Je naozaj záhadou, ako je možné nevidieť hrozbu extremizácie nášho parlamentu. Ako je možné namýšľať si, že napríklad demokrati v Nemecku nevedia, ako sa správať k extrémnej pravici, iba naša slávna opozícia áno?
Žiadne hlbokomyseľné úvahy o tom, či nie je náhodou takticky nevýhodné robiť z fašistov martýrov, to nezakryjú. Extrémna pravica je hrozbou pre demokraciu všade. Tam, kde začnú ostatní vajatať a mudrovať, je hrozbou, ktorej sa navyše ani nestavajú do cesty väčšie prekážky.
A nejde len o samotných kotlebovcov. Opozícia utápajúca sa v infantilných výkrikoch, silných slovách a patetických gestách. Náboženskí fanatici (či pokrytci, ktorí sa upísali agende fanatikov v nádeji na volebný zisk) vo viacerých stranách vrátane dvoch vládnych.
Ich čas ešte neprišiel, ale určite príde. Atmosféra podozrievania a neznášanlivosti, ktorej však opäť pomáhajú aj vládni poslanci, tentoraz nezmyselným odmietaním zaradiť niektorých poslancov do výborov podľa ich odbornosti.
Ako to opísať jedným slovom? Tragédia? Fraška? Cirkus? Všetky tieto slová už boli v súvislosti so slovenským parlamentom použité toľkokrát, a realita ich vždy znova dokázala predbehnúť. Čaká nás realita, na ktorú sa nemožno tešiť. Možno jej iba predísť, ľahké to však určite nebude