Harabin si vymýšľal hneď dvojnásobne. Nielenže nemá vždy pravdu, ale ani jeho slová o tom, že Švecová je „svojím spôsobom chudera“, ktorá možno skončí na psychiatrii, majú máločo spoločné so slobodou prejavu.
Respektíve: tak, ako môže Harabin slobodne uraziť kohokoľvek iba preto, že si dovolil mať kritický názor na jeho pôsobenie, môžu nadriadení slobodne navrhnúť, aby príslušný disciplinárny senát rozhodol, či nezašiel priďaleko.
Harabin má vždy pravdu? Ale kdežeby. Harabin je len vždy Harabin, to je celé.
Iste, rovnováhu medzi slobodou správať sa ako chrapúň a povinnosťou niesť za to i prípadné následky sotva kedy pochopí niekto, kto si zvykol na to, že je nedotknuteľný. V prostredí, v ktorom nijaká funkcia a nijaké zásluhy nedávajú nikomu právo beztrestne znižovať dôstojnosť iných, je však úplne irelevantné, či je dotyčný schopný prijať pravidlá hry za svoje.
Nemusí, bude však za to pykať. Nad Harabinom sa však zbierajú ešte onakvejšie mračná. Na stole sú ďalšie tri návrhy, všetky z pera Švecovej.
Prvý podala na Harabina a jeho kolegov zo senátu za to, že podľa nej vydali svojvoľné rozhodnutie v rozpore s právom, keď prepustili na slobodu človeka, ktorý bol stíhaný za trestný čin sexuálneho násilia. V tomto prípade Švecová navrhuje, čo sa Harabina týka, jeho preradenie na súd nižšieho stupňa.
Druhý návrh podala, keď Harabin bez ospravedlniteľných dôvodov nezvolal rokovanie kolégia – ani sám od seba, ani na základe podnetu predsedu senátu, ani na základe žiadosti šéfky Najvyššieho súdu.
Pripomeňme, že kolégium malo vtedy riešiť stav právnej neistoty, vyvolanej rozdielnym rozhodovaním senátov NS SR, na čom mal leví podiel práve samotný Harabin. Aj tu ho čaká návrh na preradenie na nižší súd, zároveň však aj zníženie funkčného platu o polovicu.
Tretí návrh si vyslúžil za rozhodovanie v prípadoch týkajúcich sa policajnej inšpekcie, ktorú Harabin odmietol uznať, a tak jeho senát oslobodzoval policajtov usvedčených inšpekciou napríklad z korupcie. Tu už Švecová navrhuje vyzliecť ho z talára.
Harabin nie je nijaký mučeník za slobodu názoru. Je to človek, ktorý podľa rôznych svedectiev terorizoval a ponižoval svojich podriadených, keď bol v najvyšších funkciách nášho súdnictva, a očividne sa z toho nedokáže zobudiť ani dávno po tom, čo bol z funkcií odídený.
Napokon v predvádzaní, ako veľmi predsedníčkou NS SR (a nielen ňou) verejne pohŕda, pokračoval aj počas utorňajieho pojednávania. Harabin má vždy pravdu? Ale kdežeby. Harabin je len vždy Harabin, to je celé.
Nezmení ho ani sto disciplinárnych súdov. Ani to nie je to najdôležitejšie. Najdôležitejšie je, aby sa zmenilo slovenské súdnictvo, na ktorého systematickom krivení má svoj nezanedbateľný podiel aj on sám.