Sú však funkcie, ktoré by sa, napriek tomu, čo si myslí novopečený šéf Národnej rady, nemali meniť iba preto, lebo k moci sa dočasne dostala ďalšia partia politikov. Napríklad riadiace funkcie v rôznych tajných službách, ktoré sa nevolajú služby preto, lebo majú slúžiť nejakej konkrétnej politickej strane či ideológii, ale preto, lebo majú slúžiť štátu a jeho ústave.
Nuž a ak voľby nie sú dostatočným dôvodom, potom už dupľom by sa ľudia v takýchto funkciách nemali meniť iba preto, lebo vládne strany medzi sebou chcú voľačo vykšeftovať. Napokon môžeme sa pritom odvolať priamo na slová samotného Danka: „Mám rešpekt k bezpečnostným zložkám. Ich obsadenie nemá byť predmetom politických handlovačiek, skôr debát o tom, akí profesionáli tie funkcie vedia zastávať, ale určite nie politickými nomináciami.“
Nevieme o ničom, čo by malo profesionálne diskvalifikovať súčasné vedenie Slovenskej informačnej služby tak, že by bola potrebná jeho výmena. Ak takýto poznatok náhodou má predseda SNS, mal by sa s ním čím skôr vytasiť.
Nielen preto, lebo verejnosť má právo byť informovaná o tom, či ľudia, ktorí sa pohybujú v takej citlivej oblasti, robia svoju prácu dobre. Aj preto, lebo ak neexistujú informácie o nejakých prešľapoch šéfa SIS, zostane už len jedna možnosť. Tá, ktorá je v priamom rozpore s tým, o čom vie Danko tak pekne a presvedčivo teoretizovať: SNS si nárokuje obsadiť vedenie vojenských (to sa už stalo) a teraz i civilných tajných jednoducho preto, lebo je to výsledok kšeftu, podľa ktorého si Smer môže ponechať ministerstvo vnútra výmenou za Vojenské spravodajstvo a SIS, ktoré si vezme SNS. Aby jeden Robert Kaliňák zostal, dvojica Ľubomír Skuhra a Ján Valko bude odídená.
Mohli by sme teraz podumať o tom, prečo sú takzvaní národniari na Slovensku akosi politicko-geneticky zaťažení na všetko, čo zaváňa uniformami, silou a ozbrojenou mocou. To sme však už urobili nedávno. Tentoraz si povedzme, že v osobe kandidáta SNS na nového šéfa SIS sa ukazuje ďalší dobre známy trend: takzvaní národniari sú okrem uniforiem zaťažení aj na takzvané tradičné hodnoty. Ak sa novým riaditeľom SIS stane katolícky aktivista a dobrovoľník maltézskeho rádu Anton Šafárik, tieto dve tendencie – nazvime ich pre zjednodušenie: kríž a uniformy – sa obdivuhodne pretnú v jednom bode.
Andrej Danko by sa mal podeliť s verejnosťou o dôvody, pre ktoré si myslí, že organizovanie návštevy pápeža či charitatívna činnosť sú dostatočnými predpokladmi na urýchlenú výmenu vedenia tajnej služby. No a potom by mal vysvetliť, ako je to s tými politickými handlovačkami, proti ktorým tak pekne vystupoval. Keď už má teda ten „rešpekt k bezpečnostným zložkám“.