Žiaden zákon nezabezpečí, aby sa v hociktorej strane nemohol vyliahnuť nejaký nebezpečný vodca, ktorý by ohrozoval demokraciu. To sú prípady, v ktorých musí spoločnosť zasahovať ex post. Iný prípad však je, keď sa do pluralistickej politickej súťaže hlási strana, ktorá je nebezpečná nielen konkrétnou osobou, ale aj ideológiou a každodennou praxou.
Inak povedané, bežná nemocnica nemôže vopred vedieť, či sa nejaká zdravotná sestra nezblázni a nezačne úmyselne kántriť pacientov. Každá nemocnica je však zodpovedná za to, aby neprijala takú sestru, ktorá vyhlasuje, že existujú ľudia, ktorých nemá zmysel liečiť, lebo si to nezaslúžia. A podobne.
Pokračujme v analógii: potrebujú nemocnice nejaký detailný manuál s konkrétnymi inštrukciami, pomocou ktorých by mali odhaliť u uchádzačov o zamestnanie nebezpečné tendencie? No ak by boli nemocnice našou justíciou a namiesto zdravotníckeho personálu by sme hovorili o politikoch, potom by ho, žiaľ, potrebovali.
Náš štát má problém vyšetriť, odsúdiť a potrestať ešte aj fyzické násilie holohlavých extrémistov na skupinke nevinných ľudí zaznamenané priamo bezpečnostnou kamerou, nieto ešte rozpustiť politickú stranu, ktorá je na takých násilníkoch postavená a razí ich ideológiu. Náš štát je taký neschopný, že je schopný dať za pravdu tomu kotlebovskému primitívovi, čo si myslí, že ktovie aký je chytrý, keď na facebooku nenapísal priamo slovné spojenie „popieram holokaust“ a teda môže pokojne tvrdiť, že veď on nijaký holokaust nepopieral.
Pluralizmus názorov neznamená, že je normálne, keď sa internetom šíria vyhrážky smrťou pre „zradcov národa“. Demokracia nie je povinná dať príležitosť dostať sa k moci hocikomu, kto vyhlasuje, že ňou pohŕda a že ju zruší. V demokracii je normálne, keď majú ľudia rôzne názory na extrémizmus a na mieru nebezpečenstva, ktoré predstavuje. Z toho však nevyplýva, že aj sám extrémizmus by mal byť prijateľný. To je ako mýliť si diskusiu o treste smrti s popravami.
Súdom nariadené rozpustenie nejakej politickej strany nie je v demokracii maličkosť. My sa však nenachádzame v malichernej situácii. Zlo sa šíri ako požiar, len s tým rozdielom, že palivo, z ktorého napokon zostane iba popol, nadšene súhlasí. Ako napríklad tí rôzni nenápadní stredostavovskí občania a občianky, čo sa za spokojného prizerania sa fašistov cez internet vyhrážajú obesením ľuďom, o ktorých živote a práci nemajú ani šajnu.
Rozpúšťanie a nepovoľovanie vzniku strán fakľonosičov asi nedokáže napraviť ich vlastné pokrivené mysle. Môže však ukázať, kde sú hranice prijateľného a neprijateľného všetkým ostatným. A požiar sa nebude šíriť tak neznesiteľne ľahko ako teraz.