Tento spor o zdanlivo malichernú tému sa napokon nejako uprace. Stane sa však precedensom, ktorý môže predurčiť veci budúce. Záležať teda bude na tom, ako presne sa uprace.
Technicky vzaté je napodiv, že o koncesionárskych poplatkoch vôbec nejaká búrlivejšia debata vznikla. Verejnoprávne médiá inkasujú od koncesionárov platby v rovnakej výške už dlhé roky. Existuje nejaká iná služba, ktorá by svoju cenu udržala nezmenenú dvanásť či dokonca štrnásť rokov a nepadla pritom na kolená?
Sotva, a ani RTVS takou službou nie je. Jediným výsledkom dlhodobého zmrazenia poplatkov môže byť jej zvyšujúca sa závislosť od politikov. Pretože keď verejnoprávne médiá po zarátaní inflácie, hocako skromnej, dostávajú od divákov a poslucháčov stále menej, o to viac musia žobrať u dočasných držiteľov moci.
Ľudia aj tak tieto médiá financujú, len raz vo forme individuálneho príspevku, druhý raz vo forme peňazí z vyzbieraných daní, ktoré však RTVS posielajú na účet politici. Čím väčšia bude tá druhá časť, tým menšia bude aspoň teoretická nezávislosť médií verejnej služby od tej-ktorej aktuálnej politickej moci. Mareka Maďariča môžeme podozrievať z milióna vecí, ale samotný návrh na mierne zvýšenie poplatkov (o konkrétnej výške sa dá diskutovať) a zavedenie systému ich pravidelnej revízie je vcelku rozumne zdôvodniteľný.
Je pravda, že na druhej strane by vedenie RTVS malo prísť s niečím konkrétnejším, než len s úvahami o ďalšom verejnoprávnom kanáli. Dokonca je pravda i to, že k najväčším deficitom patrí produkcia pre deti. Akurát, že SNS okrem týchto argumentov ponúka už len staré známe báchorky o chýbajúcej „národnej službe“ a o tom, ako sa vraj v spravodajstve propagujú „okrajové, zato však politicky korektné skupinky“.
Inými slovami, báchorky ako zo starých, ale nedobrých 90. rokov, za ktorých vzletnými frázami sa skrýva len jedno: túžba pritiahnuť verejnoprávnym médiám zase trocha uzdu. Na „národniarsky“ spôsob, pravdaže. No a ak si všimneme, ako sa už začína skromne pripomínať istý poslanec SNS a bývalý televízny hlásateľ, že teda on by ponuku šéfovať RTVS považoval za veľkú česť…
Postup SNS, ktorá sa zrazu rozhodla, že nepodporí súčasť programového vyhlásenia, za ktorú pred dvoma mesiacmi zdvihla ruku, je pokusom Andreja Danka a spol. vyskúšať si, čo všetko im prejde. Čo minister kultúry evidentne pochopil, keď včera ako protizávažie na misku váh položil svoju funkciu (a svoj vplyv v Smere).
Záležitosť sa tým stáva pikantnejšou, pretože teraz už nebude dôležité iba to, kto v spore vyhrá, ale aj to, aká ústupová cesta sa ponúkne tomu, kto prehrá. Vládna koalícia visí na štyroch šnúrkach štyroch rôznych nohavíc. Ak sa pretrhne čo len jedna, bude koniec. No a ak by sa mala pretrhnúť na sporoch, ako je tento, bol by to koniec s hanbou a škodami na dlhé roky dopredu.