Samozrejme, každé zaregistrované profesijné združenie má právo či dokonca povinnosť obhajovať záujmy svojich členov, ani právo na štrajk tu nik nespochybňuje.
Otvorenejšie by sa však malo diskutovať o reálnosti okamžitého splnenia desiatich tvrdých požiadaviek, o spôsobe protestov a o vhodnosti ich načasovania. Pôvodný júnový termín preložili na 1. júl, akurát keď sa začína oficiálnymi podujatiami predsedníctvo Slovenska v Rade EÚ.
Pritom požiadavky UNAS-u majú vyslovene vnútroštátny charakter a s globálnymi problémami, o ktorých sa bude rokovať v Bratislave najbližších šesť mesiacov, nemajú priamo nič spoločné. Nepochybne, tak ako učiteľské odbory aj autodopravcovia sa budú usilovať zviditeľniť, keď sem pricestujú zahraniční politici a televízne štáby. V tom slovenské predsedníctvo iste nebude výnimkou.
Druhá vec je, či vláda a jednotliví ministri, ktorí budú moderovať okrúhle stoly aj rozhodnutia Rady Európskej únie za svoje rezorty, budú mať práve v takýchto vypätých chvíľach väčšie porozumenie pre protestujúcich.
Najmä, keď sa už teraz dajú vo vyhláseniach UNAS-u nájsť vyhrážky, že v prípade neochoty vlády minimálne Bratislavu, Dunajskú Stredu a Žilinu totálne zablokujú „s tým, že budú požadovať predčasné voľby na Slovensku“.
Takže vlastne komu tu o čo ide? Nebolo by lepšie namiesto horúcich hláv vziať si rozum do hrsti?