Ak by sa ukázalo, že Robert Kaliňák prijímal nejaké pochybné peniaze od firiem podnikateľa podozrivého z daňových podvodov, jeho kariéra v politike by sa mala okamžite skončiť, a hoci aj pred súdom. Bez debaty. O boji proti korupcii nestačí len kvákať. V prípade verejných činiteľov to platí prednostne, ak má v našom štáte ešte niekto brať zákon a zákonnosť vážne.
Lenže s tou zákonnosťou je to trochu zložitejšie. Keď sa pracovník banky neoprávnene hrabe niekomu v účtoch, dopustí sa trestného činu. O zákrok políciu celkom pochopiteľne požiadala samotná banka: kto by chcel svoje financie zveriť inštitúcii, ktorej pracovníci môžu svojvoľne „preverovať“ ľuďom účty a informácie posúvať ďalej?
Dotyčný však neposunul to, čo zistil – ak zistil niečo, o čom si myslí, že je indíciou závažnejšieho trestného činu, ako bol ten jeho – polícii. Ani len verejnosti nie, čo by aspoň teoreticky dávalo právo niekomu tváriť sa ako slovenský Snowden. Posunul to svojmu politickému šéfovi, poslancovi za SaS, a ten zasa svojim politickým šéfom. Čo v tomto prípade znamená, že to posunul Richardovi Sulíkovi a pochopiteľne aj Danielovi Lipšicovi a Igorovi Matovičovi. Takto nevyzerá whistleblowing, ale čierna politická práca.
Ak by aj niečo našli, protizákonne získané dôkazy u nás na súdoch neplatia a dokonca sa stávajú dôvodom pre oslobodzovanie hoci aj mafiánov najhrubšieho zrna. A čo potom ešte dôkazy, ktoré nielenže sú získané protizákonne, ale obídu aj formálnu policajnú cestu, pretože ich hlavným účelom je stať sa námetom tlačových besied?
Naše policajné a justičné zložky majú na hlavách toľko masla, že by sa ním dala natrieť cesta od Lisabonu po Vladivostok. Prejavmi čírej nekompetentnosti počnúc, korupciou a požívaním rôznych metrov na rovnaké prípady podľa smeru politického vetra pokračujúc, podozreniami zo skrytých sympatií k extrémizmu končiac.
Náš štát sa však nestane viac právnym prekračovaním zákona v mene pohnútok, ktoré my sami vyhlásime za ušľachtilé. Lipšic nie je nijakou zárukou právneho štátu práve tak, ako Kotleba nie je zárukou bezpečnosti vo vlakovej doprave. Obchádzanie zákonnosti v mene politického boja momentálne zbližuje opozíciu s neonacistami rýchlejšie, ako by sa bol kto nazdal.
Padol Paška, môže aj ktorýkoľvek minister. Spoločnosti to určite neublíži. Keď však padnú posledné hradby právneho štátu, príde režim, v ktorom o tom, čo je a čo nie je správne, budú rozhodovať samozvaní inkvizítori. Chcete tomu tlieskať?