Na tejto myšlienke nie je už dnes nič prevratné. Prevratné by však bolo, keby sa ňou naši politici oboch hlavných táborov začali konečne i riadiť. Aj preto bolo nanajvýš užitočné, keď im ju prezident Andrej Kiska vo svojom prejave o stave republiky pripomenul.
Úsilie Roberta Kaliňáka prehodiť loptu na ihrisko Igora Matoviča je absurdné. Kaliňák je ako verejný činiteľ povinný vysvetľovať podozrenia okolo svojej osoby verejnosti.
Medzi vládou a opozíciou už dávno neprebieha hra s nulovým súčtom, v ktorej keď jeden stratí, ten druhý musí získať. Dnes môžu stratiť obe strany, pretože na scéne je aj niekto tretí. Sila, ktorá keď dostane príležitosť, zničí všetkých ostatných.
A ktorá už v župných voľbách 2013 názorne predviedla, ako dokáže využiť hlúposť politických hier dvoch hlavných táborov vo svoj prospech. Nabudúce už nepôjde o župný úrad. Pôjde o celý štát. Úsilie Roberta Kaliňáka prehodiť loptu na ihrisko Igora Matoviča je absurdné. Kaliňák je verejný činiteľ, ktorý je povinný vysvetľovať podozrenia okolo svojej osoby verejnosti.
Aj keby hneď malo platiť, že na začiatku snahy odstrániť ho z funkcie bola Matovičova pomsta za odhalené vlastné podnikateľské čierne body, na Kaliňákovej osobnej zodpovednosti voči verejnosti za to, ako vykonáva svoju verejnú funkciu, to nič nemení.
Práve takéto bezstarostné, arogantné prehadzovanie lopty naznačuje, ako málo naši politici chápu realitu, a dokazuje, že prezidentova poznámka bola správna. A správna bola nielen voči vláde, ale aj voči takzvanej demokratickej opozícii. Tá v poslednom čase stráca všetky zábrany v mylnej domnienke, že keď zlikviduje vládu, automaticky sama zostaví tú ďalšiu.
Extrémny slovník má aj vďaka ľuďom ako Matovič vo svojom repertoári už dávno. Ak začne legitimizovať aj extrémne formy politického boja, legitimizuje samotných extrémistov. Nielen v očiach voličov krajnej pravice, ale i v očiach mnohých ďalších, ktorí však potom dajú vo voľbách prednosť originálu pred matovičovskou napodobeninou. A katastrofa bude na spadnutie.
Ak by sa mal začať Smer správať podľa myšlienky, ktorú včera pripomenula hlava štátu, prestane sa na otázku osudu ministra vnútra pozerať optikou straníckej dvojčlenky: keby sme pustili Kaliňáka, získali by tým Matovič so Sulíkom.
Rozhodovať sa podľa toho, čo je v danej situácii správne, nie podľa toho, či je to užitočné v nejakej hre. V hre, ktorú zväčšujúca sa masa verejnosti beztak odmieta tolerovať a časť z nej pritom sadá na lep lumpom.
Ak by sa mala podľa prezidentových slov začať správať opozícia, musela by sa prestať správať, akoby chcela privolať občiansku vojnu. To, čo prebieha medzi ňou a vládnou koalíciou, je ešte stále normálny politický zápas.
Taký, ktorý však musí dodržiavať základné pravidlá hry, pretože každé vybočenie z nich sa vracia ako bumerang, vždy ešte o čosi silnejší ako predtým. A to sa nemôže skončiť inak ako výbuchom.