Za diplomatickým postojom sa však v skutočnosti skrýva rýdzi pragmatizmus. Putin nemá dôvod prehovárať niekoho, kto sa chystá spáchať samovraždu, najmä ak je to v jeho záujme.
A tak zatiaľ čo celý svet tŕpne, ako dopadne britské referendum, v Rusku by bol brexit prijatý s veľkým nadšením (o čom je presvedčený premiér Cameron aj šéf diplomacie Hammond). A nie je to iba preto, že libra by sa značne oslabila, čo by znamenalo, že ruskí oligarchovia by si mohli kupovať nehnuteľnosti v Londýne oveľa lacnejšie ako doteraz…
Ten pravý dôvod na radosť spočíva v logike, akou dnes Kremeľ uvažuje: o čo slabšia EÚ, o to silnejšie Rusko. A brexit by znamenal jednoznačné oslabenie únie. Moskva sa v prvom rade nádeja, že Európa, ktorá má vnútorné problémy, by ukončila sankcie oveľa rýchlejšie a časom by sa možno úplne rozložila.
A potom je tu druhý dôležitý aspekt: možnosť pokúsiť sa obnoviť svoju „prirodzenú“ sféra vplyvu v krajinách strednej a východnej Európy. Nahráva mu aj fakt, že úvodná vlna eurooptimizmu v nich už opadla a o slovo sa hlásia rôzni populisti a fašisti.
Samozrejme, bežného občana Sheffieldu trápi oveľa viac osud miestnych oceliarní či otázka imigrácie, ako to, či sa krajiny strednej a východnej Európy stanú opäť satelitom Ruska. A predovšetkým podľa toho bude hlasovať.
Lenže v Londýne a v Sheffielde sa dnes rozhoduje aj o Tallinne a Rige.