Obštrukcia, deštrukcia

Poslanci vraj privítali potleskom, keď Igor Matovič prišiel do Národnej rady v saku aj s kravatou. Nepomohlo. Náš parlament sa i bez transparentov, tričiek so sloganmi a iných názorných pomôcok mení na cirkus a bluf, ktorý naháňa hlasy extrémistom.

, 07.07.2016 22:00
debata (7)

Keď opozícia, vedená ešte Mikulášom Dzurindom, hrozila, že nebude hlasovať za Lisabonskú zmluvu, dokiaľ vláda Roberta Fica nezmení tlačový zákon, kričala vtedajšia vládna koalícia, že je to vydieranie, ktoré ohrozuje záujmy Slovenska. Keď o pár rokov neskôr opozícia vedená Ficom vyhlásila, že nebude hlasovať za trvalý euroval, dokiaľ ho neodhlasuje kompletná koalícia Ivety Radičovej (čiže aj SaS), z tábora vládnej koalície sa navlas rovnako ozývalo, že Fico politikárči proti záujmom celej krajiny.

Rôzne druhy obštrukcií sa v parlamentoch často používajú na celom svete. Od amerického Kongresu až po mongolský Veľký ľudový chural. Tí, čo obštrukciu použijú, vždy hovoria, že iba napĺňajú svoje práva, kým tí, proti ktorým je namierená, vždy kričia, že protistrana sa bojí diskusie, pretože nemá argumenty.

Na to, aby sa hra s prezentovaním sa či neprezentovaním sa na parlamentnej schôdzi mohla uskutočniť, musí platiť jednoduché pravidlo: člen parlamentu môže prísť do práce, ale nemusí sa v rokovacej sále prezentovať pri prerokovaní nejakého bodu, s ktorým nesúhlasí. Práve preto je v rokovacom poriadku Národnej rady ustanovenie, podľa ktorého sa na začiatku schôdze elektronickou formou, prípadne skrutátormi overuje počet prítomných na rokovaní. Čo je na tom ťažké pochopiť?

Keď Lucia Nicholsonová „overila“ počet prítomných na rokovaní tým, že jej kolega Ľubomír Galko zakričal nejaké číslo, a potom ešte tým, že veď podľa prezenčnej listiny (tej, ktorá hovorí o tom, koľko ich prišlo do práce) je v Národnej rade poslancov dosť, postupovala zrejme aj proti rokovaciemu poriadku, v každom prípade však proti normálnej parlamentnej praxi. To, čo urobila, nemalo nič spoločné so „zdravým rozumom“ (ako to tvrdí SaS), zato však všetko s detinskou snahou o exhibíciu a „revolučnú spravodlivosť“.

A k jej naťahovaniu sa s Andrejom Hrnčiarom o to, kto má viesť schôdzu, len toľko: keď tvrdí, že ju o to vraj Hrnčiar sám požiadal, iba tým priznáva, že Hrnčiar bol poverený zastupovať neprítomného predsedu parlamentu, a teda mal aj právomoc čokoľvek dohodovať (alebo nedohodovať, ako to tvrdí on).

Pre istotu po stoprvý raz zopakujme už stokrát zopakované: keď vládna väčšina obštrukciou znemožní, aby opozícia chvíľu exhibovala pre televízne kamery pri debate, o ktorú právoplatne požiadala, je to vždy kontraproduktívne až hlúpe. Navyše nie je tiež jasné, či môže predseda parlamentu prerušiť a odložiť konanie mimoriadnej schôdze (na ktorej zvolanie má záväzný termín) až o dva mesiace. To je legitímna otázka pre ústavných právnikov. Všetko ostatné je však čisto pod psa. Jediný, kto má z toho radosť, je vodca krajnej pravice. Obštrukcia a deštrukcia sú síce podobne znejúce slová, znamenajú však čosi diametrálne odlišné.

© Autorské práva vyhradené

7 debata chyba
Viac na túto tému: #parlament #extrémizmus
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy