Keď vlani ohlásila zámer vybudovať na Slovensku závod už štvrtá veľká automobilka, išlo určite o jednu z najdôležitejších správ roka. Príchod významnej investície však opäť potvrdil dlhodobý problém Slovenska, ktorým sú hlboké regionálne rozdiely. Všetky štyri automobilky si pre svoje závody zvolili regióny v západnej časti republiky, s dobrým napojením na európsku diaľničnú a železničnú sieť.
Ak chceme významné investície pritiahnuť aj do ďalších oblastí Slovenska a znížiť tak regionálne rozdiely, za ktorými sa skrýva vyľudňovanie, nezamestnanosť či nízka kúpyschopnosť obyvateľstva, treba čo najrýchlejšie dobudovať dopravnú infraštruktúru na celom území.
Nestačia len diaľnice
Je preto veľmi dôležité, že na tento cieľ sa nám darí využívať aj európske fondy. Slovensku sa podarilo na sto percent vyčerpať všetky peniaze v operačnom programe Doprava, ktorý tak patrí k tým najúspešnejším. Do zlepšenia dopravy sme cezeň od roku 2007 investovali viac ako 3,7 miliardy eur.
Pribudlo za ne vyše 130 kilometrov diaľnic a rýchlostných komunikácií, vrátane 60 nových kilometrov na diaľnici D1 medzi Bratislavou a Košicami. Vo výstavbe je ďalších 135 kilometrov a aj najnáročnejší úsek diaľnice D1 pri Strečne s najdlhším diaľničným tunelom Višňové, ktorého otvorenie výrazne urýchli prepojenie východu so západom.
Z európskych prostriedkov sa investovalo aj do opravy vyše 1 830 kilometrov ciest nižších tried po celej republike, modernizácie železničných tratí, nákupu stovky nových regionálnych vlakov či veľkého počtu vozidiel mestskej hromadnej dopravy.
Dôležité je, aby sa nám tieto investície darilo naplno využívať aj naďalej. Cez nový operačný program Integrovaná infraštruktúra by do roku 2020 mohli do rozvoja dopravy pritiecť ďalšie vyše tri miliardy eur. Dostavať vďaka nim môžeme napríklad diaľničné úseky pri Žiline, na Kysuciach, v okolí Prešova či Košíc.
Celkovo by cez program malo pribudnúť 115 kilometrov nových diaľnic a rýchlostných ciest, 300 kilometrov nových a obnovených ciest I. triedy, 110 kilometrov zmodernizovaných železničných tratí či desiatky nových vlakov a vozidiel meskej hromadnej dopravy.
Prepojenie s Európou
Zvýšenie hospodárskej sily Slovenska a jeho atraktivity pre investorov bude závisieť aj od ďalšej schopnosti prepojiť našu infraštruktúru s európskymi trhmi. V tomto úsilí môže významnú úlohu zohrať celoeurópsky Nástroj na prepájanie Európy, ktorý vznikol na financovanie investícií určených na zlepšenie dopravných, energetických a digitálnych sietí v Európe.
Nedávno Európska komisia oznámila, že z programu podporí aj 13 slovenských projektov v celkovej výške 507 miliónov eur. Medzi inými napríklad diaľnicu D3 z Čadce do Svrčinovca, rekonštrukciu plavebnej komory v Gabčíkove, modernizáciu železničného úseku Liptovský Mikuláš – Poprad-Tatry, ako aj dvoch železničných úsekov v česko-slovenskom pohraničí. Tieto investície prinesú Slovensku zlepšenie kľúčových medzinárodných dopravných prepojení a zároveň prispejú k rozvoju regiónov a zlepšeniu kvality dopravy pre miestnych obyvateľov.
Tam, kde európske granty nestačia, je zas možné použiť zvýhodnené úvery z Európskej investičnej banky. Medzi takéto investície patrí napríklad obchvat Bratislavy D4 a výstavba rýchlostnej cesty R7 v smere na Dunajskú Stredu, ktoré hlavné mesto odľahčia od každodenných kolón spôsobených pretlakom tranzitnej dopravy, ako aj automobilistov dochádzajúcich za prácou z priľahlých regiónov. Európska investičná banka na obchvat Bratislavy požičia 427 miliónov, 148 miliónov pôjde z Európskej banky pre obnovu a rozvoj a ďalšími 28 miliónmi prispeje z európskych prostriedkov vytvorený Slovenský investičný holding.
Je nepochybné, že všetky spomínané investície pomôžu nielen zvýšiť kvalitu dopravy a života ľudí, ale naštartujú aj vznik nových pracovných príležitostí. Som presvedčený, že ak dokážeme európske prostriedky a pomoc využiť efektívne, je iba otázkou času, kedy tieto projekty pomôžu vo väčšej miere objaviť Slovensko za Banskou Bystricou aj pre významných investorov.