Ministerstvu školstva to síce trvalo až tri mesiace, ale teraz konečne zodpovedne zareagovalo. Z „povinnosti“ ostalo „odporúčanie“ pre obavy, že by to školy vyšlo veľmi draho.
A zrejme z toho istého dôvodu sa zoznam miest hrôzy rozšíril o štyri v Česku a dvanásť na Slovensku. Preto sa pri „povinnosti“ mohlo zostať. Veď prehliadka jedného-dvoch lokalít nacistických represálií a priľahlého múzea na strednom Slovensku nie je až taká finančne náročná.
V zozname by sa iste mohli vyskytovať aj iné miesta, spojené s ťažko predstaviteľnými krutosťami nemeckých špeciálnych jednotiek a ich domácich prisluhovačov z PO HG (napr. vraždiaca vápenka v Nemeckej), no určite i bývalý koncentrák pri rakúskom mestečku Mauthausen, ktoré nie je až také vzdialené zo západného Slovenska.
Nacisti tam v rokoch 1939 až 1945 sústredili „len“ okolo 7 300 ľudí z bývalého Československa, z nich zahynulo 4 473. Boli medzi nimi ilegálni politickí pracovníci, intelektuáli, umelci, lekári či dôstojníci. Posledný transport odišiel z Bratislavy 31. marca 1945, teda štyri dni pred jej oslobodením. Všetkých poslali rovno do plynových komôr.
Akousi prípravou pre žiakov, hádam aj z vyšších tried základných škôl, predtým, ako uvidia likvidačné tábory v zahraničí, môže byť nedávno otvorené moderné Múzeum holokaustu v Seredi. Okrem iného aj preto, aby mládež vedela, že Auschwitz a ostatné továrne na smrť mali svojej predpeklie tu na Slovensku.