Napríklad kapitola ministerstva zdravotníctva zahŕňa v štátnom rozpočte sumu 1,36 miliardy eur. Málo či veľa? Pacient je nespokojný, musí čakať na vyšetrenia, operácie. Viaceré nemocnice sú ošumelé, aj keď personál v nich býva niekedy obetavý, ale s platmi sa už chváliť nemôže. Zdravotníci pýtajú preto stále viac a podobné je to aj v školstve.
Ak v súkromnej firme zamestnanci chcú zarábať viac, šéf im povie, aby zvýšili výkon, viac zarobili alebo ušetrili, či vylepšili postupy vo výrobe. Prečo takáto motivácia nie je aj vo verejnom sektore? Šéfovia nemocníc by mali byť manažérmi tejto doby.
Lenže prídete do nemocnice a zistíte, že prevádzkujú šatňu pre pacientov, hoci by možno stačili i obyčajné samoobslužné zamykacie skrinky. Cez okná vyfučí za zimu toľko tepla, že po ich výmene by sa investícia vrátila vari aj o dva roky. Pred ordináciami nie sú elektronické tabule a o poradovníku na vyšetrenie cez internet zatiaľ ani nechyrovať.
Na elektronické zdravotníctvo sa čaká roky a štát si už nemôže dovoliť chyby. To, čo funguje, samozrejme treba citlivo ponechať. Od unikátnych kúpeľov, cez potrebu zaplatiť špičkových doktorov, ktorí na Slovensku sú.
Návrh rozpočtu verejnej správy pre budúci rok je na stole a ide o rozpočet pravicovo-ľavicový. Ak by vládla iba ľavica, tak by sa neznižovali dane z príjmu firiem a nerušili by sa daňové licencie. Poklesli by odvody a zvýšili sa nižšie a stredné mzdy. Čisto pravicová vláda by si zase ťažko trúfla na daň z dividend. Práve táto daň je kľúčovým opatrením štvorkoalície. Môže priniesť ročne až štvrť miliardy eur, a to je suma, ktorá by každoročne mohla pomôcť napríklad pri dokončovaní diaľnic. Ak sa vláda rozhodla peniaze dať radšej na nižší deficit, tak potom je to premárnená príležitosť.
Najbližšie roky by svet nemal na Slovensko poslať žiadnu krízu, ako to bolo v roku 2008. Aspoň také sú predpovede, aj keď ani najväčší ekonómovia nevedia povedať, prečo nie je v USA obrovská inflácia, keď si krajina pravidelne vytlačí toľko dolárov, koľko potrebuje, a jej obrovský dlh už ani nikoho neprekvapí.
Napriek tomu, ak sa máme čo najlepšie pripraviť na krízu, tak spravme investície, ktoré sa v budúcnosti niekoľkonásobne vrátia. Napríklad dobudovať na východe diaľnicu od juhu až po sever sa vzhľadom na ekonomický ruch v regióne môže zdať ako luxus, v skutočnosti by to bol obrovský impulz európskeho rozmeru.
Rozpočet sa ešte bude dolaďovať. Treba rozumne šetriť a odvážnejšie investovať.