Únia sa nachádza v kritickej situácii, povedala po prílete do Bratislavy nemecká kancelárka Angela Merkelová. „Potrebujeme nájsť riešenia pre Európu a sme v kritickej situácii.“ Podľa francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda „Buď sa pohneme smerom k dezintegrácii, alebo spoločne…reštartujeme európsky projekt.“
O kríze únie hovoril aj predseda Európskej rady Donald Tusk, ktorý vyzval lídrov, aby uistili občanov, že sa poučili z brexitu a sú schopní „priniesť späť stabilitu a pocit bezpečia.“ Takáto predpríprava občas v minulosti predznamenala stretnutia, ktorých jediným výsledkom bolo potom spoločné rodinné foto usmievajúcich sa lídrov, ako výraz „jednoty a odhodlania“. Lídri sa vzápätí rozišli domov, kde každý z nich interpretoval výsledky ako chcel, respektíve, ako to bolo pre neho výhodné. Problémy, ktoré sa mali riešiť, samospádom prešli do ďalších štádií a buď časom stratili naliehavosť, alebo sa zhoršili a prinútili lídrov prijať riešenia, ktoré boli o to horšie a nepríjemnejšie.
Ak je kríza únie skutočná – a o tom po britskom referende a v čase vzostupu protieurópskeho populizmu niet pochýb – potom najväčšou zbytočnosťou by bola práve fotogenická jednota demonštrovaná pomocou vedomého ignorovania kontroverzných tém. Európski lídri nemôžu urobiť lepšie, ako riadiť sa ďalšími Tuskovými slovami, podľa ktorých sa musia na problémy únie pozrieť „triezvo a s brutálnou úprimnosťou“.
Hollande sa, zoči-voči prakticky nulovej šanci byť na jar znovuzvolený, pokúša priniesť veľké témy, na ktorých by sa zhodol s Merkelovou. Takou je téma európskych ozbrojených síl, ktorá po britskom „nie“ prestala byť tabu. Štáty európskeho juhu, združené okolo Grécka a jeho premiéra Alexisa Tsiprasa, požadujú prehodnotenie ekonomickej a sociálnej politiky eurozóny a v prvom rade odmietnutie nemeckej politiky škrtov a úspor.
Visegrádska skupina vystupuje proti „nemeckej“ migračnej politike a tlačí na posilnenie vonkajšej obrany Schengenu, čo ju zbližuje s rodiacou sa francúzsko-nemeckou ideou systému spoločnej celoeurópskej obrany. V štvorke samotnej sa však zväčšujú trhliny, najmä po tom, čo Viktor Orbán s Jaroslawom Kaczynským ohlásili svoju európsku „kultúrnu kontrarevolúciu“. Dalo sa čakať, že V4 nepríde do Bratislavy s ničím, čo ju rozdeľuje, to však neznamená, že by si to ostatní nevšímali. Nič z uvedeného v skutočnosti nie je neriešiteľné a nič z toho nemá prečo mať potenciál Európsku úniu rozložiť. Ide len o to, nespoliehať sa na fototermíny a byť naozaj „brutálne úprimný“. Nielen v Bratislave, ale všade.