Je to preňho zadosťučinenie po takmer štyroch rokoch zložitých rokovaní, ktoré viedol s povstalcami z hnutia FARC až do podpísania dohody o definitívnom pokoji zbraní a zastavení vzájomného násilia. Po 52 rokoch krutých bojov, ktoré si vyžiadali až 220-tisíc ľudských životov a šesť miliónov vyhnancov z vlastných domovov!
Podiel viny na rozpútaní tohto v Latinskej Amerike nevídane rozmerného krvavého konfliktu nenesú iba ľavicové gerilové skupiny, ale aj rozličné kriminálne živly, pravicové militantné úderky, drogoví narkobaróni a séria vlád v Bogote, ktoré neboli schopné ani ochotné riešiť nepredstaviteľnú chudobu obyvateľstva najmä na vidieku.
Santos pochopil, že silou zbraní sa dá dosiahnuť akurát to, že občianska vojna bude pokračovať ďalšie desaťročia. Nie náhodou jednou z hlavných podmienok uzavretia zmluvy je vykonanie spravodlivej pozemkovej reformy, spoločná stratégia obmedzenia obchodu s drogami a začlenenie povstalcov do mierového života.
Správa z Osla o tohtoročnej cene za mier má jeden háčik. V referende minulú nedeľu Kolumbijčania, síce s tesným rozdielom hlasov, podpísané prímerie s FARC odmietli.
Reálna hrozba obnovenia bojov však má rozumnú alternatívu: v rozhovoroch pokračovať, viaceré ustanovenia dohody dobrúsiť a najmä presviedčať ľudí, že inej cesty niet. Ak k tomu prispeje aj udelenie Nobelovej ceny najvyššiemu predstaviteľovi Kolumbie, tak rozhodnutie o nej tentoraz nebolo predčasné a môže priniesť ovocie.