No len čo sa po víťazstve Trumpa objavili úvahy, že USA sa pravdepodobne stiahnu „do vlastnej ulity“ a nebudú sa angažovať tak ako predtým, v Európe prepukli obavy o jej vlastnú bezpečnosť.
Čo teda vlastne chceme? Zdá sa, že to celkom nevieme. Našťastie v tom má jasno aspoň generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, ktorý na jednej strane apeloval na Trumpa, aby zachoval americké líderstvo, a na druhej strane európskym krajinám odkázal, že musia prevziať svoj podiel zodpovednosti.
Fakt je, že Európa pôvodne platila polovicu rozpočtu a Spojené štáty druhú. Teraz však Európa prispieva na svoju obranu iba 27 % a zvyšok pokrývajú USA. Ak chceme byť partneri, mali by sme ísť fifty-fifty.
Zdá sa (aspoň podľa doterajších vyjadrení Rudyho Giulianiho, ktorý by mal byť v novom Trumpovom kabinete ministrom spravodlivosti), že Amerika svoj angažmán v NATO nehodlá meniť, ba, naopak, svoju vojenskú prítomnosť na starom kontinente chce ešte viac posilniť.
Loptička je teraz na strane Európy. V skutočnosti iba päť krajín prispieva na obranu viac ako 2 % HDP: okrem USA sú to Veľká Británia, Grécko, Estónsko a Poľsko. Ak teda máme zostať spojencami (čo je predovšetkým v našom záujme), tak by sme sa mali prestať spoliehať na toho druhého a mali by sme prevziať viac zodpovednosti.