V tom starom svete platilo, že pokiaľ niektorého z nich pristihli pri vyloženom klamstve, tak ho musel vysvetliť a častokrát ho to stálo kariéru.
To sa v poslednom čase zásadne mení. Politikom zrazu prechádzajú lži, za ktoré by sa museli v minulosti červenať. Stačí si spomenúť na Nigela Faragea a jeho poznámku, že Britániu stojí členstvo v EÚ 350 miliónov libier týždenne, ktoré by sa dali použiť na zdravotníctvo… Alebo vyhlásenie Donalda Trumpa, že prezident Barack Obama je zakladateľom Islamského štátu a Hillary jeho spoluzakladateľkou!
Jedno aj druhé je vyložená lož, ale autori týchto výrokov si z toho nerobia ťažkú hlavu. Vedia totiž, že tam, kde prevažujú emócie nad argumentmi, kde o tom, čo je pravda, rozhoduje počet lajkov, sú fakty a pravda nepodstatné.
No nielen politici, ale aj časť spoločnosti a médií si neláme hlavu nad tým, že klamú. Keď novinárka Isabel Oakeshottov na stránkach bulvárneho denníka Daily Mail vyrobila kauzu „Piggate“ týkajúcu sa D. Camerona, tak po odhalení, že je absolútne nepravdivá, napísala: „Je na ľuďoch, aby sa rozhodli, či tejto informácii uveria, alebo nie.“
Pravda neexistuje, fakty sú nepodstatné a je len na nás, aby sme sa rozhodli, čomu uveríme! Paradoxne tí, čo najviac kričia, že médiá sú zmanipulované, najviac podliehajú rôznym dezinformáciám a fámam.
Vitajte v krásnom novom postpravdivom svete!