Ďalšia dominantná strana sa síce prepadla na smetisku dejín, veď špinavý príbeh megakauzy Gorila sa rozbiehal práve za druhej vlády postavenej SDKÚ, ale až na jednu-dve výnimky sa v podstate nikomu nepodarilo klepnúť po prstoch. A z Dzurindu a Mikloša sa neskôr mohli stať bojovníci proti korupcii na Ukrajine.
Komu to celé spočiatku prospelo? Výsledky predčasných volieb na to ukázali. Od tých čias sa vystriedalo už toľko ministrov a vyšetrovateľov – bez ochopiteľných výsledkov, že sa začína hovoriť o politickej, a nie o trestnoprávnej veci. Dokonca si už aj prezident pozýva k sebe vyšetrovateľov ako na klavír. A toto spolitizovanie vyšetrovania by zase komu vyhovovalo? Predovšetkým finančnej skupine, ktorá by mala mať toho masla na hlave najviac.
Nechali sa politici skorumpovať naprieč celým spektrom? Vo vláde aj v opozícii? Preto sa za čistých označujú len najnovší poslanci až na tých, čo už spolupracovali s podsvetím, ale aj oni sa po čase zaradia tam, ako sa to od nich očakáva? A kto to od nich očakáva? My či vy, čo sme ich v dobrej vôli volili? To určite nie.
Spis Gorila sa musí dotiahnuť do konca. Inak sa nezbavíme hlúpych rečí o blbej nálade a o spoločnosti, ktorá jediná z takejto nálady môže vyrásť.