Dlhá cesta

, 04.02.2017 20:00

Po revolúcii vládla predstava, že mladí voliči sú skôr progresívni, proeurópski, nemajú sklony k autoritárstvu, a preto podporujú proreformné sily. Proste, mládež bola nádejou, že pozitívna zmena je možná práve vďaka nej. A naozaj, najmä vďaka ich mobilizácii sa podarilo poraziť mečiarizmus.

Lenže to, čo platilo v roku 1998, zjavne neplatí v roku 2016 ani v 2017. Toľko sme deťom do hláv vtĺkali, že ich prvoradou úlohou je „uplatnenie sa na trhu práce“ (a zároveň tak málo urobili preto, aby sa mali kde uplatniť) a zanedbávali všetko ostatné, až nám tu vyrástla generácia, ktorá nielenže nie je nositeľom progresívnych hodnôt, ale je vyložene spiatočnícka, xenofóbna až rasistická.

Tých 23 % prvovoličov, ktorí dali minulý rok svoj hlas kotlebovcom, bolo varovaním, že mládež sa radikalizuje a že s naším školstvom nie je niečo v poriadku.

Pod vplyvom udalostí sa veci začali meniť. Je však naivné myslieť si, že do škôl stačí vrátiť dve hodiny dejepisu týždenne a všetko bude tak, ako má byť. To, čo bolo zanedbávané viac ako dve desaťročia, sa nedá zmeniť hneď. Náprava potrvá dlho. No ani 10 hodín histórie týždenne, ak na nich deti budú memorovať dátumy, ich nenaučí kriticky myslieť. A práve to je to podstatné.

Navyše, správanie detí najviac ovplyvňuje sociálne prostredie, v ktorom sa pohybujú, a najmä rodina. Ak si deti prinesú z domu alebo z dvora deformované videnie sveta, tak ani ten najlepší učiteľ dejepisu veľa nezmôže. A po čase nám tu vyrastie ďalšia generácia polovzdelaných a frustrovaných mladých radikálov, ktorí nenávidia všetko odlišné a zo svojho neúspechu vinia celý svet.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#extrémizmus #rasizmus
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk