Trump hádže kosť

, 26.02.2017 22:00

Biely dom Donalda Trumpa v piatok vyselektoval médiá, ktoré vpustili na brífing prezidentovho hovorcu Seana Spicera. Do výberu sa nedostali New York Times, CNN, Guardian či BBC, zato sa doň vmestil bulvár Washington Times či hlásna trúba americkej krajnej pravice Breitbart News. A, pochopiteľne, Fox News, prezidentov osobný zdroj informácií o svete číslo jeden.

Prezident sa medzitým, zrejme aby nebolo pochýb o motívoch, na republikánskej konferencii pustil opäť raz vysvetľovať, že vylúčené médiá považuje za nepriateľov amerického ľudu, s ktorými jeho administratíva hrdinsky bojuje. A vzápätí oficiálne oznámil (čo znamená: napísal na Twitter), že sa nezúčastní na výročnej večeri korešpondentov akreditovaných pri Bielom dome.

Nepriateľmi amerického ľudu, pravdaže, nie sú všetky médiá. Len tie, ktoré odmietajú Trumpove grandiózne predstavy o vlastnej veľkosti a kompetentnosti jeho politík.

Isteže, nepriateľmi amerického ľudu nie sú všetky médiá. Len tie, ktoré odmietajú Trumpove grandiózne predstavy o vlastnej veľkosti a kompetentnosti jeho politík. Vrátane medzinárodných médií, ktoré po väčšinu času nevychádzajú z úžasu, komuže sa to pred zhruba mesiacom dostal do rúk americký atómový kufrík.

Ako môže niekto, kto klame skoro tak často, ako otvára ústa, imitovať úprimnosť? Asi tak, ako Trump. Hoci všetko, čo si vyžaduje účasť rozumu (fakty, súvislosti), je na ňom falošné, ešte stále môže byť úprimný v emóciách.

Keď povie či dá najavo, že niekoho neznáša, môžete si byť istí, že podľa toho bude aj konať. A jeho voliči to milujú, pretože emócie sú práve to, prečo ho volili. Fakty môžu byť „alternatívne“, nenávisť musí byť pravá.

V druhom pláne však nejde len o emócie. Keď chcete odvrátiť pozornosť médií, musíte im podhodiť nejakú kosť. A čo už môže byť efektívnejšou kosťou, ako keď novinárov donútite zaoberať sa samými sebou?

Celé toto nové kolo kriku okolo médií sa začalo vtedy, keď v New York Times napísali, že FBI vyšetruje šírku a hĺbku stykov Trumpových ľudí s ruskými úradmi v čase, keď sa Rusko pokúšalo nabúrať volebnú kampaň Demokratickej strany.

Jedna vec je, keď cudzia moc je podozrivá z pokusu ovplyvňovať voľby. Druhá vec by bola, keby cudzia moc takto postupovala s požehnaním, či dokonca v spolupráci s domácou politickou silou. V tomto prípade s Trumpovým štábom.

Takéto vyšetrovanie má potenciál rozmetať Trumpovo prezidentstvo na márne kúsky ešte skôr, ako sa stihol vo funkcii usadiť. V Bielom dome to veľmi dobre vedia. Preto chodia jeho emisári do FBI žiadať, aby agenti verejne spochybnili články New York Times. Preto prezident buráca, že treba chytiť tých, čo vynášajú informácie z tajných služieb. A preto sa pokúša odvrátiť pozornosť od seba a zamerať ju na médiá.

Scenár, v ktorom jeho voliči tlieskajú tomu, ako sa správa k nehodným novinárom a nehodní novinári dennodenne riešia krivdy, ktorých sa na nich dopúšťa štátna moc, nie je pre Trumpa vôbec zlý. Podfukár, ktorý by sa nikdy nestal celebritou a napokon až prezidentom, nebyť neprimeranej a nezaslúženej pozornosti médií, vie veľmi presne, ako to funguje.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Donald Trump
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk