Prekvapenie sa nekoná: vláda Theresy Mayovej predsa vznikla ako kabinet, ktorého úlohou je vyviesť Britániu z únie.
Otázka teda už nestojí tak, či Británia odíde, pretože Mayová už oficiálne otvorila procedúru odchodu. Nestojí ani tak, kedy odíde, pretože vo chvíli aktivovania článku 50 Lisabonskej zmluvy začal odkvapkávať čas, po ktorý môžu prebiehať rokovania o podmienkach odchodu. Otázkou pre Európsku úniu teraz už je, či vôbec a prípadne nakoľko dovolí odchádzajúcemu členovi „zabudnúť si“ vo dverách zastrčenú nohu.
Ak by chceli populisti typu Borisa Johnsona a čiastočne aj protiúniové krídlo konzervatívcov splniť aspoň čosi zo sľubov, ktorými pred rokom posmeľovali britskú verejnosť hlasovať za odchod, museli by sa usilovať o odhodenie toho, čo považujú za príťaž (voľný pohyb osôb) a ponechanie si výhod (voľný pohyb tovaru).
Mayová sa na jednej strane musí snažiť, aby brexit nebol pre Britov príliš tvrdý, na druhej strane, aby bol dosť tvrdý pre politické sily, ktoré sama zastupuje.
Ak by na takúto hru pristúpila EÚ, otvorila by dvere všetkým ďalším populistom, ktorí tvrdia, že odchodom z únie nikto nič nestratí, iba získa. Odhliadnuc od toho, že tak to nefunguje v žiadnom spoločenstve na svete (buď ste dnu, alebo vonku, alebo sa na vás aspoň vzťahujú isté spoločné pravidlá, ako v prípade EÚ a Nórska), je zrejmé, že takýto „mäkký“ prístup by mohol prísť úniu politicky veľmi draho.
Alternatívou – aspoň nie politicky vhodnou – však nie je ani opačný prístup. Je očividné, že rokovania o podmienkach ďalšej spolupráce zbavia Britov mnohých probrexitových ilúzií. Ak by sa však mali zvrhnúť na akúsi pomstu, výsledok by bol pre EÚ rovnako zdrvujúci ako prílišná mäkkosť: naratív demagógov a krajnej pravice o bruselskom „žalári národov“ by dostal k dispozícii dôkaz, aký by bolo ťažké vyvracať.
Komplikácií bude viac. Theresa Mayová je presvedčená, že ďalšie škótske referendum o nezávislosti by v tejto situácii bolo nevhodné, škótska prvá ministerka Nicola Sturgeonová má však za sebou minulotýždňové rozhodnutie škótskeho parlamentu hovoriace opak.
Vláde sa budú ťažko hľadať argumenty. Práve konzervatívci pomohli škótskym separatistom k tradičným motívom pridať motív EÚ. Škóti pred rokom väčšinovo hlasovali za zotrvanie v únii (podobne ako obyvatelia Severného Írska, ktorí majú svoju vlastnú kauzu) a separáciu od Londýna je teraz možné vysvetľovať aj ako nevyhnutnú podmienku na to, aby raz Škótsko nezostalo izolované od kontinentálnej Európy.
Mayová sa teda na jednej strane musí snažiť, aby brexit nebol pre Britov príliš tvrdý, na druhej strane, aby bol dosť tvrdý pre politické sily, ktoré sama zastupuje, a ešte na ďalšej, aby podmienky neboli celkom rovnaké pre Londýn ako pre Edinburgh, aby tak mohla udržať Spojené kráľovstvo pohromade. To bude väčší, než veľký oriešok.