Súčasný šibač by si možno prial, aby ho v domácnosti vyšibaných dievčat ponúkli naozaj pravými slovenskými potravinami. Sú čoraz vzácnejšie – počnúc kvalitnou šunkou, klobásou, síce vyrobenou na Slovensku, ale z dovezenej bravčoviny, štamperlíkom skutočne bošáckej slivovice alebo pohárom slovenského a nie čilského vína.
Veľká noc je o pokání, odpustení a znovuzrodení života. Kľaknime, odprosme za to, že sme zhrešili a naberme odvahu i silu zmeniť, čo sme pokazili.
Bieda vraj naučila Dalibora húsť a Slovákom ostatný škandál s brazílskym mäsom pripomenul nedostatok kvalitných domácich potravín. Musela prísť až Veľká noc roku 2017, aby sme sa prebrali zo sna. Máme síce dosť potravín, ale nie z vlastného poľa, lúky a maštale. Za necelé tri desaťročia sme premrhali potravinovú sebestačnosť, do ktorej boli zainvestované miliardy korún, rozum, poctivá a obetavá práca dvoch generácií poľnohospodárov a potravinárov.
Sme zaskočení tým, čo všetko dovážame. Takýto luxus si nedovolia ani oveľa bohatšie krajiny. Nejde však o luxus, ale o hazard so zdravím obyvateľov vlastnej krajiny aj so zdravým životným prostredím. Tam, kde upadá poľnohospodárstvo, tam kde sa nepasú ovce, dobytok, tam, kde na poliach rastú len obilniny, kukurica a olejniny, sa rodí čosi, čo nie je v súlade s normálnou ekonomikou, ktorá pamätá aj na rozvoj poľnohospodárstva a potravinárstva.
Veľká noc je o pokání, odpustení a znovuzrodení života. Kľaknime, odprosme za to, že sme zhrešili a naberme odvahu i silu zmeniť, čo sme pokazili.